BHAGAVAD GITA — CHAPTER 2 SĀṄKHYA YOGA (ज्ञान योग)
श्लोक 1
सञ्जय उवाच
तं तथा कृपयाविष्टमश्रुपूर्णाकुलेक्षणम्।
विषीदन्तमिदं वाक्यमुवाच मधुसूदनः॥
Transliteration
sañjaya uvāca
taṁ tathā kṛpayā’viṣṭam aśru-pūrṇākulekṣaṇam
viṣīdantam idaṁ vākyam uvāca madhusūdanaḥ
English
Sanjaya said: Seeing Arjuna filled with pity, his eyes overflowing with tears and full of sorrow, Madhusudana spoke these words.
Hindi
संजय बोले: करुणा से भरे हुए, आँसुओं से भरी आँखों वाले, दुखी अर्जुन को देखकर मधुसूदन ने ये वचन कहे।
श्लोक 2
श्रीभगवानुवाच
कुतस्त्वा कश्मलमिदं विषमे समुपस्थितम्।
अनार्यजुष्टमस्वर्ग्यमकीर्तिकरमर्जुन॥
Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
kutas tvā kaśmalam idaṁ viṣame samupasthitam
anārya-juṣṭam asvargyam akīrti-karam arjuna
English
The Lord said: Arjuna, how has this weakness come over you at this critical moment? It is unworthy, leads not to higher worlds, and brings disgrace.
Hindi
भगवान बोले: अर्जुन, इस कठिन समय में तुम्हें यह दुर्बलता कैसे आ गई? यह न आर्यों के योग्य है, न स्वर्ग दिलाती है, और अपयश देने वाली है।
श्लोक 3
क्लैब्यं मा स्म गमः पार्थ नैतत्त्वय्युपपद्यते।
क्षुद्रं हृदयदौर्बल्यं त्यक्त्वोत्तिष्ठ परन्तप॥
Transliteration
klaibyaṁ mā sma gamaḥ pārtha naitat tvayy upapadyate
kṣudraṁ hṛdaya-daurbalyaṁ tyaktvottiṣṭha paraṁ-tapa
English
O Partha, do not yield to weakness. It does not suit you. Give up this small-hearted faintness and rise, O scorcher of foes.
Hindi
पार्थ, इस कायरता को मत अपनाओ, यह तुम्हारे योग्य नहीं। हृदय की इस दुर्बलता को छोड़ो और खड़े हो जाओ, हे परंतप।
श्लोक 4
अर्जुन उवाच
कथं भीष्ममहं सङ्ख्ये द्रोणं च मधुसूदन।
इषुभिः प्रतियोत्स्यामि पूजार्हावरिसूदन॥
Transliteration
arjuna uvāca
kathaṁ bhīṣmam ahaṁ saṅkhye droṇaṁ ca madhusūdana
iṣubhiḥ prati yotsyāmi pūjārhāv ari-sūdana
English
Arjuna said: O Madhusudana, how can I fight Bhishma and Drona with arrows? They are worthy of my worship, O destroyer of enemies.
Hindi
अर्जुन बोले: हे मधुसूदन, मैं भीष्म और द्रोण पर तीर कैसे चला सकता हूँ? वे तो पूजनीय हैं, हे अरिसूदन।
श्लोक 5
गुरूनहत्वा हि महानुभावान्
श्रेयो भोक्तुं भैक्ष्यमपीह लोके।
हत्वार्थकामांस्तु गुरुन्हि लोके
भुञ्जीय भोगान् रुधिरप्रदिग्धान्॥
Transliteration
gurūn ahatvā hi mahānubhāvān
śreyo bhoktuṁ bhaikṣyam apīha loke
hatvā’rtha-kāmāṁs tu gurūn iha loke
bhuñjīya bhogān rudhira-pradigdhān
English
It is better to live in this world by begging than to kill these noble teachers. By killing them, I would only enjoy pleasures stained with their blood.
Hindi
इन महान गुरुओं को मारे बिना भीख माँगकर जीना भी बेहतर है। उन्हें मारकर जो सुख मिलेंगे, वे उनके रक्त से सने होंगे।
श्लोक 6
न चैतद्विद्मः कतरन्नो गरीयो
यद्वा जयेम यदि वा नो जयेयुः।
यानेव हत्वा न जिजीविषाम
स्तेऽवस्थिताः प्रमुखे धार्तराष्ट्राः॥
Transliteration
na caitad vidmaḥ kataran no garīyo
yad vā jayema yadi vā no jayeyuḥ
yān eva hatvā na jijīviṣāmas
te’vasthitāḥ pramukhe dhārtarāṣṭrāḥ
English
We do not know what is better for us: whether we should conquer them or they should conquer us. The sons of Dhritarashtra stand before us, whom we would not wish to kill even for life.
Hindi
हमें यह भी नहीं पता कि क्या अच्छा है। हम जीतें या वे जीतें। धृतराष्ट्र के पुत्र सामने खड़े हैं, जिन्हें मारकर भी जीना नहीं चाहेंगे।
श्लोक 7
कार्पण्यदोषोपहतस्वभावः
पृच्छामि त्वां धर्मसम्मूढचेताः।
यच्छ्रेयः स्यान्निश्चितं ब्रूहि तन्मे
शिष्यस्तेऽहं शाधि मां त्वां प्रपन्नम्॥
Transliteration
kārpaṇya-doṣopahata-svabhāvaḥ
pṛcchāmi tvāṁ dharma-sammūḍha-cetāḥ
yac chreyaḥ syān niścitaṁ brūhi tan me
śiṣyas te’haṁ śādhi māṁ tvāṁ prapannam
English
Overcome by weakness and confused about duty, I ask you. Tell me clearly what is truly good for me. I am your disciple. Guide me, for I have taken refuge in you.
Hindi
दुर्बलता से ग्रस्त और धर्म के विषय में भ्रमित होकर मैं आपसे पूछता हूँ। मेरे लिए क्या श्रेष्ठ है स्पष्ट कहिए। मैं आपका शिष्य हूँ। मार्गदर्शन कीजिए।
श्लोक 8
न हि प्रपश्यामि ममापनुद्याद्
यच्छोकमुच्छोषणमिन्द्रियाणाम्।
अवाप्य भूमावसपत्नमृद्धं
राज्यं सुराणामपि चाधिपत्यम्॥
Transliteration
na hi prapaśyāmi mamāpanudyād
yac chokaṁ uccchoṣaṇam indriyāṇām
avāpya bhūmāv asaptnam ṛddhaṁ
rājyaṁ surāṇām api cādhipatyam
English
I do not see anything that could remove this grief that dries up my senses. Not even gaining an unrivaled kingdom on earth or lordship over the gods would remove it.
Hindi
मुझे कोई उपाय नहीं दिखता जो इस शोक को दूर कर सके जो मेरी इंद्रियों को सुखा रहा है। त्रिलोक का राज्य भी इस दुःख को नहीं मिटा सकता।
श्लोक 9
सञ्जय उवाच
एवमुक्त्वा हृषीकेशं गुडाकेशः परन्तप।
न योत्स्य इति गोविन्दमुक्त्वा तूष्णीं बभूव ह॥
Transliteration
sañjaya uvāca
evam uktvā hṛṣīkeśaṁ guḍākeśaḥ paraṁ-tapa
na yotsya iti govindam uktvā tūṣṇīṁ babhūva ha
English
Sanjaya said: Having spoken thus to Hrishikesha, Arjuna, conqueror of sleep, said he would not fight and fell silent.
Hindi
संजय बोले: इस प्रकार हृषीकेश से कहकर गुडाकेश अर्जुन ने गोविंद से कहा कि वह युद्ध नहीं करेगा और चुप हो गया।
श्लोक 10
तमुवाच हृषीकेशः प्रहसन्निव भारत।
सेनयोरुभयोर्मध्ये विषीदन्तमिदं वचः॥
Transliteration
tam uvāca hṛṣīkeśaḥ prahasann iva bhārata
senayor ubhayor madhye viṣīdantam idaṁ vacaḥ
English
O Bharata, Hrishikesha, as if smiling, spoke these words to the sorrowful Arjuna in the midst of both armies.
Hindi
हे भरत, दोनों सेनाओं के बीच शोकग्रस्त अर्जुन से हृषीकेश ने मानो मुस्कराते हुए यह कहा।
श्लोक 11
श्रीभगवानुवाच
अशोच्यानन्वशोचस्त्वं प्रज्ञावादांश्च भाषसे।
गतासूनगतासूंश्च नानुशोचन्ति पण्डिताः॥
Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
aśocyān anvaśocas tvaṁ prajñā-vādāṁś ca bhāṣase
gatāsūn agatāsūṁś ca nānuśocanti paṇḍitāḥ
English
The Lord said: You grieve for those who need not be grieved for, yet you speak words of wisdom. The wise do not grieve for the living or the dead.
Hindi
भगवान बोले: तुम उन पर शोक कर रहे हो जिन पर शोक नहीं करना चाहिए। तुम बुद्धिमानी की बातें कहते हो, पर ज्ञानी न जीवित पर शोक करते हैं न मृत पर।
श्लोक 12
न त्वेवाहं जातु नासं न त्वं नेमे जनाधिपाः।
न चैव न भविष्यामः सर्वे वयमतः परम्॥
Transliteration
na tv evāhaṁ jātu nāsaṁ na tvaṁ neme janādhipāḥ
na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayam ataḥ param
English
Never was there a time when I did not exist, nor you, nor these kings. Nor will any of us cease to exist in the future.
Hindi
कभी ऐसा समय नहीं था जब मैं नहीं था, तुम नहीं थे, या ये राजा नहीं थे। आगे भी हम सब अस्तित्व में रहेंगे।
श्लोक 13
देहिनोऽस्मिन्यथा देहे कौमारं यौवनं जरा।
तथा देहान्तरप्राप्तिर्धीरस्तत्र न मुह्यति॥
Transliteration
dehino’smin yathā dehe kaumāraṁ yauvanaṁ jarā
tathā dehāntara-prāptir dhīras tatra na muhyati
English
Just as the embodied soul passes through childhood, youth and old age, so also it passes into another body. The wise are not confused by this.
Hindi
जैसे देही इस शरीर में बाल्यावस्था, युवावस्था और वृद्धावस्था से गुजरता है, वैसे ही मृत्यु के बाद नया शरीर पाता है। धीर व्यक्ति इसमें भ्रमित नहीं होता।
श्लोक 14
मात्रास्पर्शास्तु कौन्तेय शीतोष्णसुखदुःखदाः।
आगमापायिनोऽनित्यास्तांस्तितिक्षस्व भारत॥
Transliteration
mātrā-sparśās tu kaunteya śītoṣṇa-sukha-duḥkha-dāḥ
āgamāpāyino’nityās tāṁs titikṣasva bhārata
English
O son of Kunti, sensations of cold, heat, pleasure and pain arise from contact with the senses. They come and go. They are temporary. Endure them, O Bharata.
Hindi
हे कौन्तेय, शीत, उष्ण, सुख और दुःख जैसी अनुभूतियाँ इंद्रियों के संपर्क से आती हैं। वे आती जाती हैं और अनित्य हैं। धैर्य से सहन करो।
श्लोक 15
यं हि न व्यथयन्त्येते पुरुषं पुरुषर्षभ।
समदुःखसुखं धीरं सोऽमृतत्वाय कल्पते॥
Transliteration
yaṁ hi na vyathayanti ete puruṣaṁ puruṣarṣabha
sama-duḥkha-sukhaṁ dhīraṁ so’mṛtatvāya kalpate
English
O best among men, the person whom pleasure and pain do not disturb, and who remains steady, becomes fit for immortality.
Hindi
हे पुरुषश्रेष्ठ, जिसे सुख दुःख व्याकुल नहीं करते और जो सम बना रहता है, वह अमृतत्व के योग्य होता है।
श्लोक 16
नासतो विद्यते भावो नाभावो विद्यते सतः।
उभयोरपि दृष्टोऽन्तस्त्वनयोस्तत्वदर्शिभिः॥
Transliteration
nāsato vidyate bhāvo nābhāvo vidyate sataḥ
ubhayor api dṛṣṭo’ntas tv anayos tattva-darśibhiḥ
English
The unreal has no existence. The real never ceases to be. This truth is seen by those who know reality.
Hindi
असत का अस्तित्व नहीं होता और सत का अभाव नहीं होता। जो तत्व को देखते हैं उन्होंने दोनों का अंत समझा है।
श्लोक 17
अविनाशि तु तद्विद्धि येन सर्वमिदं ततम्।
विनाशमव्ययस्यास्य न कश्चित्कर्तुमर्हति॥
Transliteration
avināśi tu tad viddhi yena sarvam idaṁ tatam
vināśam avyayasyāsya na kaścit kartum arhati
English
Know that which pervades all to be indestructible. No one can destroy this imperishable reality.
Hindi
जिससे यह समस्त जगत व्याप्त है उसे अविनाशी जानो। इस अव्यय तत्व का विनाश कोई नहीं कर सकता।
श्लोक 18
अन्तवन्त इमे देहा नित्यस्योक्ताः शरीरिणः।
अनाशिनोऽप्रमेयस्य तस्माद्युध्यस्व भारत॥
Transliteration
anta-vanta ime dehā nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ
anāśino’prameyasya tasmād yudhyasva bhārata
English
These bodies have an end, but the embodied soul is eternal and immeasurable. Therefore arise and fight, O Bharata.
Hindi
ये शरीर नाशवान हैं, पर शरीरधारी आत्मा नित्य और अगम्य है। इसलिए हे भारत, उठो और अपना कर्तव्य करो।
श्लोक 19
य एनं वेत्ति हन्तारं यश्चैनं मन्यते हतम्।
उभौ तौ न विजानीतो नायं हन्ति न हन्यते॥
Transliteration
ya enaṁ vetti hantāraṁ yaś cainaṁ manyate hatam
ubhau tau na vijānīto nāyaṁ hanti na hanyate
English
Both he who thinks the soul kills and he who thinks it is killed do not understand. The soul kills not, nor is it killed.
Hindi
जो आत्मा को मारने वाला समझता है और जो इसे मारा हुआ समझता है, दोनों अज्ञानी हैं। आत्मा न मारती है न मारी जाती है।
श्लोक 20
न जायते म्रियते वा कदाचि
न्नायं भूत्वा भविता वा न भूयः।
अजो नित्यः शाश्वतोऽयं पुराणो
न हन्यते हन्यमाने शरीरे॥
Transliteration
na jāyate mriyate vā kadācin
nāyaṁ bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ
ajo nityaḥ śāśvato’yaṁ purāṇo
na hanyate hanyamāne śarīre
English
The soul is never born, nor does it die. Having once existed, it never ceases. It is unborn, eternal, everlasting and ancient. It is not killed when the body is killed.
Hindi
आत्मा न कभी जन्म लेती है, न मरती है। एक बार अस्तित्व में आने पर कभी समाप्त नहीं होती। यह अजन्मा, नित्य, शाश्वत और पुरातन है। शरीर के नष्ट होने पर भी यह नहीं मरती।
श्लोक 21
वेदाविनाशिनं नित्यं य एनमजमव्ययम्।
कथं स पुरुषः पार्थ कं घटयति हन्ति कम्॥
Transliteration
vedāvināśinaṁ nityaṁ ya enam ajam avyayam
kathaṁ sa puruṣaḥ pārtha kaṁ ghātayati hanti kam
English
O Partha, he who knows the soul to be indestructible, eternal, unborn and unchanging, how can he kill anyone or cause anyone to be killed?
Hindi
हे पार्थ, जो आत्मा को अविनाशी, नित्य, अजन्मा और अव्यय जानता है, वह कैसे किसी को मार सकता है या मारने को प्रवृत्त हो सकता है?
श्लोक 22
वासांसि जीर्णानि यथा विहाय
नवानि गृह्णाति नरोऽपराणि।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णा
न्यान्यानि संयाति नवानि देही॥
Transliteration
vāsāṁsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naro’parāṇi
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇā
ny anyāni saṁyāti navāni dehī
English
As a person discards old clothes and puts on new ones, the embodied soul leaves old bodies and takes on new ones.
Hindi
जैसे मनुष्य पुराने वस्त्र छोड़कर नए धारण करता है, वैसे ही देही पुराने शरीर छोड़कर नए शरीर ग्रहण करता है।
श्लोक 23
नैनं छिन्दन्ति शस्त्राणि नैनं दहति पावकः।
न चैनं क्लेदयन्त्यापो न शोषयति मारुतः॥
Transliteration
nainaṁ chindanti śastrāṇi nainaṁ dahati pāvakaḥ
na cainaṁ kledayanty āpo na śoṣayati mārutaḥ
English
Weapons do not cut it. Fire does not burn it. Water does not wet it. Wind does not dry it.
Hindi
शस्त्र इसे काट नहीं सकते, अग्नि इसे जला नहीं सकती, जल भिगो नहीं सकता, वायु सुखा नहीं सकती।
श्लोक 24
अच्छेद्योऽयमदाह्योऽयमक्लेद्योऽशोष्य एव च।
नित्यः सर्वगतः स्थाणुरचलोऽयं सनातनः॥
Transliteration
acchedyo’yam adāhyo’yam akledyo’śoṣya eva ca
nityaḥ sarva-gataḥ sthāṇur acalo’yaṁ sanātanaḥ
English
It cannot be cut, burned, wetted or dried. It is eternal, all pervading, steady, unmoving and everlasting.
Hindi
यह न काटा जा सकता है, न जलाया जा सकता है, न भिगोया जा सकता है, न सुखाया जा सकता है। यह नित्य, सर्वव्यापी, स्थिर, अचल और सनातन है।
श्लोक 25
अव्यक्तोऽयमचिन्त्योऽयमविकार्योऽयमुच्यते।
तस्मादेवं विदित्वैनं नानुशोचितुमर्हसि॥
Transliteration
avyakto’yam acintyo’yam avikāryo’yam ucyate
tasmād evaṁ viditvainaṁ nānuśocitum arhasi
English
It is said to be invisible, inconceivable and unchanging. Knowing this, you should not grieve.
Hindi
इसे अव्यक्त, अचिन्त्य और अविकार्य कहा गया है। इसे जानकर तुम्हें शोक नहीं करना चाहिए।
श्लोक 26
अथ चैनं नित्यजातं नित्यं वा मन्यसे मृतम्।
तथापि त्वं महाबाहो नैवं शोचितुमर्हसि॥
Transliteration
atha cainaṁ nitya-jātaṁ nityaṁ vā manyase mṛtam
tathāpi tvaṁ mahā-bāho naivaṁ śocitum arhasi
English
Even if you think the soul is constantly born and constantly dies, O mighty armed one, still you should not grieve.
Hindi
यदि तुम आत्मा को नित्य जन्म लेने वाला और नित्य मरने वाला मानो, तब भी हे महाबाहो, तुम्हें शोक नहीं करना चाहिए।
श्लोक 27
जातस्य हि ध्रुवो मृत्युर्ध्रुवं जन्म मृतस्य च।
तस्मादपरिहार्येऽर्थे न त्वं शोचितुमर्हसि॥
Transliteration
jātasya hi dhruvo mṛtyur dhruvaṁ janma mṛtasya ca
tasmād aparihārye’rthe na tvaṁ śocitum arhasi
English
For one who is born, death is certain, and for one who dies, rebirth is certain. Therefore you should not grieve for what cannot be avoided.
Hindi
जन्मे हुए का मरना निश्चित है और मरे हुए का जन्म लेना भी निश्चित है। इसलिए जो अपरिहार्य है उस पर शोक नहीं करना चाहिए।
श्लोक 28
अव्यक्तादीनि भूतानि व्यक्तमध्यानि भारत।
अव्यक्तनिधनान्येव तत्र का परिदेवना॥
Transliteration
avyaktādīni bhūtāni vyakta-madhyāni bhārata
avyakta-nidhanāny eva tatra kā paridevanā
English
Beings are unmanifest at the beginning, manifest in the middle and unmanifest again at the end. Why then lament?
Hindi
प्राणी आरम्भ में अव्यक्त होते हैं, बीच में व्यक्त दिखाई देते हैं और अंत में फिर अव्यक्त हो जाते हैं। फिर शोक किस बात का?
श्लोक 29
आश्चर्यवत्पश्यति कश्चिदेनम्
आश्चर्यवद्वदति तथैव चान्यः।
आश्चर्यवच्चैनमन्यः शृणोति
श्रुत्वाऽप्येनं वेद न चैव कश्चित्॥
Transliteration
āścaryavat paśyati kaścid enam
āścaryavad vadati tathaiva cānyaḥ
āścaryavac cainam anyaḥ śṛṇoti
śrutvā’py enaṁ veda na caiva kaścit
English
Some see it as a wonder, some speak of it as a wonder, some hear of it as a wonder. Yet after hearing, no one truly understands it fully.
Hindi
कोई इसे आश्चर्य की तरह देखता है, कोई आश्चर्य की तरह बताता है, कोई सुनता है जैसे अद्भुत बात हो। पर सुनने पर भी कोई इसे पूरी तरह नहीं जान पाता।
श्लोक 30
देही नित्यं अवध्योऽयं देहे सर्वस्य भारत।
तस्मात्सर्वाणि भूतानि न त्वं शोचितुमर्हसि॥
Transliteration
dehī nityaṁ avadhyo’yaṁ dehe sarvasya bhārata
tasmāt sarvāṇi bhūtāni na tvaṁ śocitum arhasi
English
The soul dwelling in the body is always indestructible, O Bharata. Therefore you should not grieve for any creature.
Hindi
हे भारत, यह देह में स्थित आत्मा सदा अवध्य है। इसलिए किसी भी प्राणी पर शोक मत करो।
श्लोक 31
स्वधर्ममपि चावेक्ष्य न विकम्पितुमर्हसि।
धर्म्याद्धि युद्धाच्छ्रेयोऽन्यत्क्षत्रियस्य न विद्यते॥
Transliteration
sva-dharmam api cāvekṣya na vikampitum arhasi
dharmyād dhi yuddhāc chreyo’nyat kṣatriyasya na vidyate
English
Considering your own duty, you should not hesitate. For a warrior, no duty is superior to a righteous battle.
Hindi
अपने धर्म को देखकर भी तुम्हें विचलित नहीं होना चाहिए। क्षत्रिय के लिए धर्मयुक्त युद्ध से बढ़कर कोई कर्तव्य नहीं है।
श्लोक 32
यदृच्छया चोपपन्नं स्वर्गद्वारमपावृतम्।
सुखिनः क्षत्रियाः पार्थ लभन्ते युद्धमीदृशम्॥
Transliteration
yadṛcchayā copapannaṁ svarga-dvāram apāvṛtam
sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha labhante yuddham īdṛśam
English
O Partha, happy are the warriors to whom such a battle comes unsought, opening the door to heaven.
Hindi
हे पार्थ, ऐसे युद्ध जो स्वयं सामने आते हैं और स्वर्ग का मार्ग खोलते हैं, वे भाग्यवान क्षत्रियों को ही मिलते हैं।
श्लोक 33
अथ चेत्त्वमिमं धर्म्यं सङ्ग्रामं न करिष्यसि।
ततः स्वधर्मं कीर्तिं च हित्वा पापमवाप्स्यसि॥
Transliteration
atha cet tvam imaṁ dharmyaṁ saṅgrāmaṁ na kariṣyasi
tataḥ sva-dharmaṁ kīrtiṁ ca hitvā pāpam avāpsyasi
English
But if you refuse to fight this righteous battle, you will lose duty and honor, and incur sin.
Hindi
यदि तुम इस धर्मयुक्त युद्ध को नहीं करोगे तो अपने धर्म और कीर्ति दोनों को खोकर पाप को प्राप्त होगे।
श्लोक 34
अकीर्तिं चापि भूतानि कथयिष्यन्ति तेऽव्ययाम्।
सम्भावितस्य चाकीर्तिर्मरणादतिरिच्यते॥
Transliteration
akīrtiṁ cāpi bhūtāni kathayiṣyanti te’vyayām
sambhāvitasya cākīrtir maraṇād atiricyate
English
People will speak of your lasting dishonor. For one who has been honored, dishonor is worse than death.
Hindi
लोग तुम्हारी न समाप्त होने वाली निंदा करेंगे। सम्मानित व्यक्ति के लिए अपकीर्ति मृत्यु से भी बढ़कर है।
श्लोक 35
भयाद्रणादुपरतं मंस्यन्ते त्वां महारथाः।
येषां च त्वं बहुमतो भूत्वा यास्यसि लघुवत्त्वम॥
Transliteration
bhayād raṇād uparataṁ maṁsyante tvāṁ mahā-rathāḥ
yeṣāṁ ca tvaṁ bahu-mato bhūtvā yāsyasi laghuvattvam
English
The great warriors will think you withdrew from battle out of fear. You who were held in high esteem will fall in their eyes.
Hindi
महारथी सोचेंगे कि तुम भय से युद्ध छोड़कर भाग गए। जिनके लिए तुम आदरणीय थे, उनकी नजर में तुम गिर जाओगे।
श्लोक 36
अवाच्यवादांश्च बहून्वदिष्यन्ति तवाहिताः।
निन्दन्तस्तव सामर्थ्यं ततो दुःखतरं नु किम्॥
Transliteration
avācya-vādāṁś ca bahūn vadiṣyanti tavāhitāḥ
nindantas tava sāmarthyaṁ tato duḥkhataraṁ nu kim
English
Your enemies will speak many harsh words, mocking your ability. What could be more painful?
Hindi
तुम्हारे विरोधी तुम्हारी क्षमता की निंदा करते हुए बहुत अपमानजनक बातें कहेंगे। इससे बड़ा दुःख क्या होगा?
श्लोक 37
हतो वा प्राप्स्यसि स्वर्गं जित्वा वा भोक्ष्यसे महीम्।
तस्मादुत्तिष्ठ कौन्तेय युद्धाय कृतनिश्चयः॥
Transliteration
hato vā prāpsyasi svargaṁ jitvā vā bhokṣyase mahīm
tasmād uttiṣṭha kaunteya yuddhāya kṛta-niścayaḥ
English
If killed, you will attain heaven. If victorious, you will enjoy the earth. Therefore rise, O son of Kunti, determined to fight.
Hindi
यदि मारे गए तो स्वर्ग मिलेगा और यदि जीते तो पृथ्वी का राज्य। इसलिए हे कौन्तेय, दृढ़ निश्चय से उठो और युद्ध करो।
श्लोक 38
सुखदुःखे समे कृत्वा लाभालाभौ जयाजयौ।
ततो युद्धाय युज्यस्व नैवं पापमवाप्स्यसि॥
Transliteration
sukha-duḥkhe same kṛtvā lābhālābhau jayājayau
tato yuddhāya yujyasva naivaṁ pāpam avāpsyasi
English
Considering pleasure and pain, gain and loss, victory and defeat as equal, engage in battle. Acting thus, you will not incur sin.
Hindi
सुख दुःख, लाभ हानि और विजय पराजय को समान मानकर युद्ध करो। ऐसा करने पर पाप नहीं लगेगा।
श्लोक 39
एषा तेऽभिहिता साङ्ख्ये बुद्धिर्योगे त्विमां शृणु।
बुद्ध्या युक्तो यया पार्थ कर्मबन्धं प्रहास्यसि॥
Transliteration
eṣā te’bhihitā sāṅkhye buddhir yoge tv imāṁ śṛṇu
buddhyā yukto yayā pārtha karma-bandhaṁ prahāsyasi
English
I have explained this knowledge to you from the analytical point of view. Now hear of it from the perspective of yoga. Through this understanding, you will be freed from the bondage of action.
Hindi
पार्थ, मैंने तुम्हें यह ज्ञान सांख्य दृष्टि से बताया। अब योग बुद्धि से इसे सुनो। इससे कर्म के बंधन से मुक्त हो जाओगे।
श्लोक 40
नेहाभिक्रमनाशोऽस्ति प्रत्यवायो न विद्यते।
स्वल्पमप्यस्य धर्मस्य त्रायते महतो भयात्॥
Transliteration
nehābhikrama-nāśo’sti pratyavāyo na vidyate
svalpam apy asya dharmasya trāyate mahato bhayāt
English
In this path, no effort is wasted. There is no negative result. Even a little practice of this dharma protects one from great fear.
Hindi
इस मार्ग में किया गया प्रयास कभी नष्ट नहीं होता। इसमें कोई विपरीत परिणाम नहीं है। इसका थोड़ा सा भी अभ्यास महान भय से बचा लेता है।
श्लोक 41
व्यवसायात्मिका बुद्धिरेकेह कुरुनन्दन।
बहुशाखा ह्यनन्ताश्च बुद्धयोऽव्यवसायिनाम्॥
Transliteration
vyavasāyātmikā buddhir ekeha kuru-nandana
bahu-śākhā hy anantāś ca buddhayo’vyavasāyinām
English
O joy of the Kurus, those who are steady in mind have a single-pointed purpose. But the thoughts of the unsteady are endless and scattered.
Hindi
हे कुरुनंदन, दृढ़ निश्चय वाले की बुद्धि एक ही लक्ष्य पर स्थित होती है। अव्यवस्थित लोगों की बुद्धि अनेक दिशाओं में भटकती है।
श्लोक 42–43
यामिमां पुष्पितां वाचं प्रवदन्त्यविपश्चितः।
वेदवादरता पार्थ नान्यदस्तीति वादिनः॥
कामात्मानः स्वर्गपरा जन्मकर्मफलप्रदाम्।
क्रियाविशेषबहुलां भोगैश्वर्यगतिं प्रति॥
Transliteration
yām imāṁ puṣpitāṁ vācaṁ pravadanty avipaścitaḥ
veda-vāda-ratāḥ pārtha nānyad astīti vādināḥ
kāmātmānaḥ svarga-parā janma-karma-phala-pradām
kriyā-viśeṣa-bahulāṁ bhogaiśvarya-gatiṁ prati
English
O Partha, the unwise speak flowery words, delighting in Vedic rituals, claiming “there is nothing more.” Their minds are driven by desires and aimed at heaven, promising results of actions and enjoyment.
Hindi
हे पार्थ, अविवेकी लोग वेदों की फूल जैसी आकर्षक बातें करते हैं और कहते हैं कि इससे बढ़कर कुछ नहीं। उनकी बुद्धि कामनाओं से भरी होती है और स्वर्ग की ओर चलती है, जहाँ कर्मों के फल और भोग की इच्छा होती है।
श्लोक 44
भोगैश्वर्यप्रसक्तानां तयापहृतचेतसाम्।
व्यवसायात्मिका बुद्धिः समाधौ न विधीयते॥
Transliteration
bhogaiśvarya-prasaktānāṁ tayāpa-hṛta-cetasām
vyavasāyātmikā buddhiḥ samādhau na vidhīyate
English
For those who are attached to enjoyment and luxury, whose minds are carried away by such thoughts, steady and focused intellect cannot arise.
Hindi
भोग और ऐश्वर्य में लिप्त लोगों की बुद्धि उनसे दूर नहीं हटती। ऐसे मन में स्थिर और एकाग्र बुद्धि उत्पन्न नहीं होती।
श्लोक 45
त्रैगुण्यविषया वेदा निस्त्रैगुण्यो भवार्जुन।
निर्द्वन्द्वो नित्यसत्त्वस्थो निर्योगक्षेम आत्मवान्॥
Transliteration
trai-guṇya-viṣayā vedā nistrai-guṇyo bhavārjuna
nir-dvandvo nitya-sattva-stho nir-yoga-kṣema ātmavān
English
The Vedas mostly deal with the three modes of nature. O Arjuna, rise above these modes. Be free from dualities, remain steady in purity, unconcerned with gain or protection, and centered in the Self.
Hindi
हे अर्जुन, वेद मुख्यतः तीन गुणों से संबंधित हैं। तुम इन गुणों से ऊपर उठो, द्वंद्वों से मुक्त बनो, सत्त्व में स्थित रहो, लाभ और रक्षा की चिंता छोड़ो और आत्मस्थिति बनाओ।
श्लोक 46
यावानर्थ उदपाने सर्वतः सम्प्लुतोदके।
तावान्सर्वेषु वेदेषु ब्राह्मणस्य विजानतः॥
Transliteration
yāvān artha udapāne sarvataḥ samplutodake
tāvān sarveṣu vedeṣu brāhmaṇasya vijānataḥ
English
To the wise person, the Vedas are as useful as a small well when there is a vast flood of water everywhere.
Hindi
जिस प्रकार चारों ओर जल भरे होने पर छोटे कुएँ का महत्व घट जाता है, वैसे ही तत्वज्ञानी के लिए समस्त वेदों का महत्व सीमित हो जाता है।
श्लोक 47
कर्मण्येवाधिकारस्ते मा फलेषु कदाचन।
मा कर्मफलहेतुर्भूर्मा ते सङ्गोऽस्त्वकर्मणि॥
Transliteration
karmaṇy evādhikāras te mā phaleṣu kadācana
mā karma-phala-hetur bhūr mā te saṅgo’stv akarmaṇi
English
You have a right only to your actions, never to their results. Do not let results be your motive. Do not be attached to inaction.
Hindi
तुम्हारा अधिकार केवल कर्म करने में है, फल में कभी नहीं। कर्मफल को कारण मत बनाओ और अकर्मण्यता में भी आसक्त मत हो।
श्लोक 48
योगस्थः कुरु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा धनञ्जय।
सिद्ध्यसिद्ध्योः समो भूत्वा समत्वं योग उच्यते॥
Transliteration
yoga-sthaḥ kuru karmāṇi saṅgaṁ tyaktvā dhanañjaya
siddhy-asiddhyoḥ samo bhūtvā samatvaṁ yoga ucyate
English
Established in yoga, perform your duties without attachment. Be equal in success and failure. Such evenness is called yoga.
Hindi
हे धनंजय, योग में स्थित होकर आसक्ति छोड़कर कर्म करो। सफलता और असफलता में समान भाव रखो। यही समत्व योग है।
श्लोक 49
दूरेण ह्यवरं कर्म बुद्धियोगाद्धनञ्जय।
बुद्धौ शरणमन्विच्छ कृपणाः फलहेतवः॥
Transliteration
dūreṇa hy avaraṁ karma buddhi-yogād dhanañjaya
buddhau śaraṇam anviccha kṛpaṇāḥ phala-hetavaḥ
English
Action done with attachment to results is far inferior to action done with wisdom. Take shelter in this wisdom. Those attached to results are miserable.
Hindi
फल की इच्छा से किया गया कर्म बुद्धियोग से बहुत हीन है। बुद्धि में शरण लो, क्योंकि फल की चिंता करने वाले कृपण होते हैं।
श्लोक 50
बुद्धियुक्तो जहातीह उभे सुकृतदुष्कृते।
तस्माद्योगाय युज्यस्व योगः कर्मसु कौशलम्॥
Transliteration
buddhi-yukto jahātīha ubhe sukṛta-duṣkṛte
tasmād yogāya yujyasva yogaḥ karma-su kauśalam
English
One established in wisdom rises above both good and bad results. Therefore engage in yoga. Yoga is skill in action.
Hindi
बुद्धियुक्त व्यक्ति शुभ और अशुभ दोनों फलों से ऊपर उठ जाता है। इसलिए योग में प्रवृत्त हो। योग कर्मों में कुशलता है।
श्लोक 51
कर्मजं बुद्धियुक्ता हि फलं त्यक्त्वा मनीषिणः।
जन्मबन्धविनिर्मुक्ताः पदं गच्छन्त्यनामयम्॥
Transliteration
karma-jaṁ buddhi-yuktā hi phalaṁ tyaktvā manīṣiṇaḥ
janma-bandha-vinir-muktāḥ padaṁ gacchanty anāmayam
English
The wise, acting with understanding and giving up attachment to results, become free from the bondage of rebirth and attain peace.
Hindi
ज्ञानी लोग बुद्धियुक्त होकर कर्मफल त्यागते हैं। वे जन्मबंधन से मुक्त होकर निर्मल स्थिति को प्राप्त करते हैं।
श्लोक 52
यदा ते मोहकलिलं बुद्धिर्व्यतितरिष्यति।
तदा गन्तासि निर्वेदं श्रोतव्यस्य श्रुतस्य च॥
Transliteration
yadā te moha-kalilaṁ buddhir vyatitarīṣyati
tadā gantāsi nirvedaṁ śrotavyasya śrutasya ca
English
When your understanding crosses the dense forest of delusion, you will become indifferent to what has been heard and what is yet to be heard.
Hindi
जब तुम्हारी बुद्धि मोह के जंगल को पार कर लेगी, तब तुम सुनी और सुनने योग्य बातों से विरक्त हो जाओगे।
श्लोक 53
श्रुतिविप्रतिपन्ना ते या बुद्धिः पार्थ तिष्ठति।
समाधावचला बुद्धिस्तदा योगमवाप्स्यसि॥
Transliteration
śruti-vipratipannā te yā buddhiḥ pārtha tiṣṭhati
samādhāv acalā buddhiḥ tadā yogam avāpsyasi
English
When your mind, no longer confused by conflicting teachings, becomes firmly established in inner steadiness, then you will attain yoga.
Hindi
जब तुम्हारी बुद्धि शास्त्रों की विपरीत बातों से विचलित न हो और समाधि में स्थिर हो जाए, तब तुम योग को प्राप्त करोगे।
श्लोक 54
अर्जुन उवाच
स्थितप्रज्ञस्य का भाषा समाधिस्थस्य केशव।
स्थितधीः किं प्रभाषेत किमासीत व्रजेत किम्॥
Transliteration
arjuna uvāca
sthita-prajñasya kā bhāṣā samādhi-sthasya keśava
sthita-dhīḥ kiṁ prabhāṣeta kim āsīta vrajeta kim
English
Arjuna said: O Keshava, what is the description of a person with steady wisdom, established in meditation? How does such a person speak, sit and act?
Hindi
अर्जुन बोले: हे केशव, स्थितप्रज्ञ मनुष्य की भाषा कैसी होती है? वह कैसे बोलता है, कैसे बैठता है और कैसे चलता है?
श्लोक 55
श्रीभगवानुवाच
प्रजहाति यदा कामान्सर्वान्पार्थ मनोगतान्।
आत्मन्येवात्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञस्तदोच्यते॥
Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
prajahāti yadā kāmān sarvān pārtha mano-gatān
ātman y evātmanā tuṣṭaḥ sthita-prajñas tadocyate
English
The Lord said: O Partha, when a person gives up all desires of the mind and finds satisfaction in the Self alone, he is said to have steady wisdom.
Hindi
भगवान बोले: पार्थ, जब मनुष्य मन की सभी इच्छाओं को त्यागकर आत्मा में ही संतुष्टि पाता है, तब वह स्थितप्रज्ञ कहलाता है।
श्लोक 56
दुःखेष्वनुद्विग्नमनाः सुखेषु विगतस्पृहः।
वीतरागभयक्रोधः स्थितधीर्मुनिरुच्यते॥
Transliteration
duḥkheṣv anudvigna-manāḥ sukheṣu vigata-spṛhaḥ
vīta-rāga-bhaya-krodhaḥ sthita-dhīr munir ucyate
English
One whose mind is undisturbed in sorrow, free from desire in pleasure, and free from attachment, fear and anger, is called a sage of steady mind.
Hindi
जो दुःख में विचलित न हो, सुख में जिसकी स्पृहा मिट चुकी हो और जो राग, भय, क्रोध से रहित हो, वह स्थितधी मुनि कहलाता है।
श्लोक 57
यः सर्वत्रानभिस्नेहस्तत्तत्प्राप्य शुभाशुभम्।
नाभिनन्दति न द्वेष्टि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता॥
Transliteration
yaḥ sarvatrānabhisnehas tat tat prāpya śubhāśubham
nābhinandati na dveṣṭi tasya prajñā pratiṣṭhitā
English
He who is unattached everywhere, and neither rejoices nor hates upon encountering good or bad, has steady wisdom.
Hindi
जो हर परिस्थिति में आसक्ति रहित है और शुभ या अशुभ मिलने पर न प्रसन्न होता है न द्वेष करता है, उसकी प्रज्ञा स्थिर है।
श्लोक 58
यदा संहरते चायं कूर्मोऽङ्गानीव सर्वशः।
इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता॥
Transliteration
yadā saṁharate cāyaṁ kūrmo’ṅgānīva sarvaśaḥ
indriyāṇīndriyārthebhyas tasya prajñā pratiṣṭhitā
English
When a person withdraws the senses from sense objects, like a tortoise withdrawing its limbs, his wisdom becomes steady.
Hindi
जब मनुष्य कछुए की तरह अपनी इंद्रियों को विषयों से रोक लेता है, तब उसकी प्रज्ञा स्थिर होती है।
श्लोक 59
विषया विनिवर्तन्ते निराहारस्य देहिनः।
रसवर्जं रसोऽप्यस्य परं दृष्ट्वा निवर्तते॥
Transliteration
viṣayā vinivartante nirāhārasya dehinaḥ
rasa-varjaṁ raso’py asya paraṁ dṛṣṭvā nivartate
English
Sense objects withdraw from a person who does not engage with them, but the taste for them remains. That taste disappears only upon seeing the Supreme.
Hindi
अनुभव न करने से विषय दूर तो हो जाते हैं, पर उनमें रस बना रहता है। वह रस केवल परम तत्व के दर्शन से समाप्त होता है।
श्लोक 60
यततो ह्यपि कौन्तेय पुरुषस्य विपश्चितः।
इन्द्रियाणि प्रमाथीनि हरन्ति प्रसभं मनः॥
Transliteration
yatato hy api kaunteya puruṣasya vipaścitaḥ
indriyāṇi pramāthīni haranti prasabhaṁ manaḥ
English
Even for a wise person striving for control, the restless senses can forcibly carry away the mind.
Hindi
हे कौन्तेय, प्रयत्न करते हुए भी विवेकी मनुष्य का मन उग्र इंद्रियाँ बलपूर्वक हटा ले जाती हैं।
श्लोक 61
तानि सर्वाणि संयम्य युक्त आसीत मत्परः।
वशे हि यस्येन्द्रियाणि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता॥
Transliteration
tāni sarvāṇi saṁyamya yukta āsīta mat-paraḥ
vaśe hi yasya indriyāṇi tasya prajñā pratiṣṭhitā
English
Controlling all the senses, one should remain devoted to Me. One whose senses are under control has steady wisdom.
Hindi
सब इंद्रियों को संयम में रखकर मनुष्य मुझे परम लक्ष्य मानकर स्थित हो। जिसकी इंद्रियाँ नियंत्रण में हैं उसकी प्रज्ञा स्थिर होती है।
श्लोक 62
ध्यायतो विषयान्पुंसः सङ्गस्तेषूपजायते।
सङ्गात् संजायते कामः कामात्क्रोधोऽभिजायते॥
Transliteration
dhyāyato viṣayān puṁsaḥ saṅgas teṣūpajāyate
saṅgāt sañjāyate kāmaḥ kāmāt krodho’bhijāyate
English
By dwelling on sense objects, attachment arises. From attachment comes desire. From desire arises anger.
Hindi
विषयों का चिंतन करने से उनमें आसक्ति होती है। आसक्ति से काम उत्पन्न होता है और काम से क्रोध उत्पन्न होता है।
श्लोक 63
क्रोधाद्भवति सम्मोहः सम्मोहात्स्मृतिविभ्रमः।
स्मृतिभ्रंशाद्बुद्धिनाशो बुद्धिनाशात्प्रणश्यति॥
Transliteration
krodhād bhavati sammohaḥ sammohāt smṛti-vibhramaḥ
smṛti-bhraṁśād buddhi-nāśo buddhi-nāśāt praṇaśyati
English
From anger comes delusion. From delusion, confusion of memory. From confusion of memory, loss of intelligence. And from loss of intelligence, one perishes.
Hindi
क्रोध से मोह उत्पन्न होता है, मोह से स्मृति भ्रमित होती है, स्मृति भ्रम से बुद्धिनाश होता है और बुद्धिनाश से मनुष्य का पतन होता है।
श्लोक 64
रागद्वेषवियुक्तैस्तु विषयानिन्द्रियैश्चरन्।
आत्मवश्यैर्विधेयात्मा प्रसादमधिगच्छति॥
Transliteration
rāga-dveṣa-viyuktais tu viṣayān indriyaiś caran
ātma-vaśyair vidheyātmā prasādam adhigacchati
English
But one who moves among sense objects free from attachment and aversion, with self-controlled senses, attains peace.
Hindi
जो मनुष्य विषयों में रहते हुए भी राग द्वेष से रहित रहता है और जिसकी इंद्रियाँ आत्मनियंत्रित हैं वह मन की प्रसन्नता प्राप्त करता है।
श्लोक 65
प्रसादे सर्वदुःखानां हानिरस्योपजायते।
प्रसन्नचेतसो ह्याशु बुद्धिः पर्यवतिष्ठते॥
Transliteration
prasāde sarva-duḥkhānāṁ hānir asyopajāyate
prasanna-cetaso hy āśu buddhiḥ paryavatiṣṭhate
English
From inner peace comes the removal of all sorrows. For the peaceful minded, the intellect soon becomes steady.
Hindi
प्रसाद से उसके सभी दुःख दूर होने लगते हैं। प्रसन्नचित्त व्यक्ति की बुद्धि शीघ्र ही स्थिर हो जाती है।
श्लोक 66
नास्ति बुद्धिरयुक्तस्य न चायुक्तस्य भावना।
न चाभावयतः शान्तिरशान्तस्य कुतः सुखम्॥
Transliteration
nāsti buddhir ayuktasya na cāyuktasya bhāvanā
na cābhāvayataḥ śāntir aśāntasya kutaḥ sukham
English
The unsteady person has no wisdom, nor meditation. Without meditation there is no peace, and without peace, how can there be happiness?
Hindi
अयुक्त व्यक्ति की बुद्धि स्थिर नहीं होती और न ही उसका मन चिंतन में लगता है। चिंतन न होने पर शांति नहीं मिलती, और शांति बिना सुख कहाँ?
श्लोक 67
इन्द्रियाणां हि चिन्तायां यत् मनोऽनुविधीयते।
तदा चित्तं हरत्याशु वायुर् नांवमिवाम्भसि॥
Transliteration
indriyāṇāṁ hi caratāṁ yan mano’nuvadhīyate
tadā cittam haraty āśu vāyur nāvam ivāmbhasi
English
When the mind follows the wandering senses, it carries away one’s understanding, just as the wind carries a boat on water.
Hindi
जब मन चंचल इंद्रियों के पीछे चलता है, तो बुद्धि को वैसे ही बहा ले जाता है जैसे वायु नाव को जल में बहा देती है।
श्लोक 68
तस्माद्यस्य महाबाहो निगृहीतानि सर्वशः।
इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता॥
Transliteration
tasmād yasya mahā-bāho nigṛhītāni sarvaśaḥ
indriyāṇīndriyārthebhyas tasya prajñā pratiṣṭhitā
English
Therefore, O mighty armed one, one whose senses are completely restrained from sense objects has steady wisdom.
Hindi
हे महाबाहो, जिसके इंद्रियाँ विषयों से पूर्णतः संयमित हैं, उसकी प्रज्ञा स्थिर होती है।
श्लोक 69
या निशा सर्वभूतानां तस्यां जागर्ति संयमी।
यस्यां जाग्रति भूतानि सा निशा पश्यतो मुनेः॥
Transliteration
yā niśā sarva-bhūtānāṁ tasyāṁ jāgariti saṁyamī
yasyāṁ jāgrati bhūtāni sā niśā paśyato muneḥ
English
What is night for all beings is day for the disciplined sage. What beings consider day is night for the wise.
Hindi
जो अवस्था सब प्राणियों के लिए रात्रि समान है, उसमें संयमी जागृत रहता है। और जिस अवस्था को लोग दिन समझते हैं, वह ज्ञानी के लिए रात्रि के समान है।
श्लोक 70
आपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठं
समुद्रमापः प्रविशन्ति यद्वत्।
तद्वत्कामा यं प्रविशन्ति सर्वे
स शान्तिमाप्नोति न कामकामी॥
Transliteration
āpūryamāṇam acala-pratiṣṭhaṁ
samudram āpaḥ praviśanti yadvat
tadvat kāmā yaṁ praviśanti sarve
sa śāntim āpnoti na kāma-kāmī
English
Just as the ocean remains steady though many rivers enter it, so one into whom desires enter without disturbing him attains peace, not one who longs for desires.
Hindi
जैसे अनेक नदियाँ समुद्र में गिरती हैं पर उसे विचलित नहीं करतीं, वैसे ही जिनमें कामनाएँ प्रवेश करती हैं पर उसे हिलाती नहींं, वही शांति प्राप्त करता है, कामनाओं का दास नहीं।
श्लोक 71
विहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः।
निर्ममो निरहंकारः स शान्तिमधिगच्छति॥
Transliteration
vihāya kāmān yaḥ sarvān pumāṁś carati niḥspṛhaḥ
nirmamo nirahaṁkāraḥ sa śāntim adhigacchati
English
The person who abandons all desires, moves without longing, free from the sense of “mine” and ego, attains peace.
Hindi
जो सभी कामनाओं को त्यागकर निःस्पृही होकर चलता है, ममता और अहंकार से रहित है, वही शांति प्राप्त करता है।
श्लोक 72
एषा ब्राह्मी स्थितिः पार्थ नैनां प्राप्य विमुह्यति।
स्थित्वास्यामन्तकालेऽपि ब्रह्मनिर्वाणमृच्छति॥
Transliteration
eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha naināṁ prāpya vimuhyati
sthitvāsyām anta-kāle’pi brahma-nirvāṇam ṛcchati
English
This is the state of being established in Brahman, O Partha. Attaining this, one is never deluded. Remaining in this state even at the end, one reaches liberation.
Hindi
हे पार्थ, यही ब्राह्मी स्थिति है। इसे प्राप्त होकर मनुष्य मोह से मुक्त होता है। जीवन के अंत तक इसमें स्थित रहने वाला ब्रह्मनिर्वाण को प्राप्त करता है।
