Bhagvad Gita, Hindu Religious

BHAGAVAD GITA — CHAPTER 14 GUṆA–TRAYA VIBHĀGA YOGA (गुणत्रय-विभाग-योग)

श्लोक 1

श्रीभगवानुवाच
परं भूयः प्रवक्ष्यामि ज्ञानानां ज्ञानमुत्तमम्।
यज्ज्ञात्वा मुनयः सर्वे परां सिद्धिमितो गताः॥

Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
paraṁ bhūyaḥ pravakṣyāmi jñānānāṁ jñānam uttamam
yaj jñātvā munayaḥ sarve parāṁ siddhim ito gatāḥ

English
The Lord said: I will again explain the highest of all knowledge. Knowing it, sages have attained supreme perfection.

Hindi
भगवान बोले: मैं फिर से सभी ज्ञानों में श्रेष्ठ ज्ञान बताता हूँ। इसे जानकर मुनियों ने परम सिद्धि प्राप्त की है।

श्लोक 2

इदं ज्ञानमुपाश्रित्य मम साधर्म्यमागताः।
सर्गेऽपि नोपजायन्ते प्रलये न व्यथन्ति च॥

Transliteration
idaṁ jñānam upāśritya mama sādharmyam āgatāḥ
sarge’pi nopajāyante pralaye na vyathanti ca

English
Taking refuge in this knowledge, one attains My nature and is neither born at creation nor troubled at dissolution.

Hindi
इस ज्ञान का आश्रय लेकर मनुष्य मेरे समान स्वरूप को पाता है। सृष्टि में उसका जन्म नहीं होता और प्रलय में वह व्यथित नहीं होता।

श्लोक 3

मम योनिर्महद्ब्रह्म तस्मिन्गर्भं दधाम्यहम्।
सम्भवः सर्वभूतानां ततो भवति भारत॥

Transliteration
mama yonir mahad brahma tasmin garbhaṁ dadhāmy aham
sambhavaḥ sarva-bhūtānāṁ tato bhavati bhārata

English
My womb is the great Brahman; into it I place the seed. From this, all beings arise.

Hindi
मेरी योनि महत्-ब्रह्म है। उसमें मैं गर्भ रूप में बीज रखता हूँ। उससे सभी भूतों की उत्पत्ति होती है।

श्लोक 4

सर्वयोनिषु कौन्तेय मूर्तयः सम्भवन्ति याः।
तासां ब्रह्ममहद्योनिरहं बीजप्रदः पिताः॥

Transliteration
sarva-yoniṣu kaunteya mūrtayaḥ sambhavanti yāḥ
tāsāṁ brahma mahad yonir ahaṁ bīja-pradaḥ pitā

English
Whatever forms arise in any womb, O Arjuna, the great Brahman is their mother, and I am the father who gives the seed.

Hindi
हे कौन्तेय, सभी योनियों में जो रूप उत्पन्न होते हैं, उनका महत् ब्रह्म माता है और बीज देने वाला पिता मैं हूँ।

श्लोक 5

सत्त्वं रजस्तम इति गुणाः प्रकृतिसम्भवाः।
निबध्नन्ति महाबाहो देहे देहिनमव्ययम्॥

Transliteration
sattvaṁ rajas tama iti guṇāḥ prakṛti-sambhavāḥ
nibadhnanti mahā-bāho dehe dehinam avyayam

English
Sattva, rajas, and tamas—qualities born of nature—bind the imperishable soul to the body.

Hindi
सत्त्व, रज और तम—ये प्रकृति से उत्पन्न गुण—हे महाबाहो, देही अविनाशी आत्मा को देह से बाँधते हैं।

श्लोक 6

तत्र सत्त्वं निर्मलत्वात्प्रकाशकमनामयम्।
सुखसङ्गेन बद्ध्नाति ज्ञानसङ्गेन चानघ॥

Transliteration
tatra sattvaṁ nirmalatvāt prakāśakam anāmayam
sukha-saṅgena baddhnāti jñāna-saṅgena cānagha

English
Sattva, being pure, brings clarity and health. It binds by attachment to happiness and knowledge.

Hindi
सत्त्व गुण निर्मल होने से प्रकाशक और रोगरहित है। यह सुख और ज्ञान से आसक्ति द्वारा बाँधता है।

श्लोक 7

रजो रागात्मकं विद्धि त्रिष्णासङ्गसमुद्भवम्।
तन्निबध्नाति कौन्तेय कर्मसङ्गेन देहिनम्॥

Transliteration
rajo rāgātmakaṁ viddhi tṛṣṇā-saṅga-samudbhavam
tan nibadhnāti kaunteya karma-saṅgena dehinam

English
Know rajas to be of the nature of passion, arising from desire and attachment. It binds the soul through attachment to action.

Hindi
रजोगुण रागरूप है, तृष्णा और आसक्ति से उत्पन्न होता है। यह देही को कर्म में आसक्ति द्वारा बाँधता है।

श्लोक 8

तमस्त्वज्ञानजं विद्धि मोहनं सर्वदेहिनाम्।
प्रमादालस्यनिद्राभिस्तन्निबध्नाति भारत॥

Transliteration
tamas tv ajñāna-jaṁ viddhi mohanaṁ sarva-dehinām
pramādālasya-nidrābhis tan nibadhnāti bhārata

English
Know tamas to arise from ignorance. It deludes all beings and binds through negligence, laziness, and sleep.

Hindi
तमोगुण अज्ञान से उत्पन्न है, सभी देहधारियों को मोहित करता है और प्रमाद, आलस्य और निद्रा द्वारा बाँधता है।

श्लोक 9

सत्त्वं सुखे संजयति रजः कर्मणि भारत।
ज्ञानमावृत्य तु तमः प्रमादे संजयत्युत॥

Transliteration
sattvaṁ sukhe sañjayati rajaḥ karmaṇi bhārata
jñānam āvṛtya tu tamaḥ pramāde sañjayaty uta

English
Sattva leads to happiness, rajas to action, and tamas, covering knowledge, leads to confusion.

Hindi
सत्त्व सुख से जोड़ता है, रजोगुण कर्म में लगाता है, और तमोगुण ज्ञान को ढँककर प्रमाद में ले जाता है।

श्लोक 10

रजस्तमश्चाभिभूय सत्त्वं भवति भारत।
रजः सत्त्वं तमश्चैव तमः सत्त्वं रजस्तथा॥

Transliteration
rajas tamaś cābhibhūya sattvaṁ bhavati bhārata
rajaḥ sattvaṁ tamaś caiva tamaḥ sattvaṁ rajas tathā

English
Sometimes sattva prevails over rajas and tamas; sometimes rajas dominates; sometimes tamas. Thus they compete for mastery.

Hindi
कभी सत्त्व रज और तम को दबा देता है, कभी रज सत्त्व और तम को, और कभी तम सत्त्व और रज को। तीनों गुण आपस में प्रभुत्व करते रहते हैं।

श्लोक 11

सर्वद्वारेषु देहेऽस्मिन् प्रकाश उपजायते।
ज्ञानं यदा तदा विद्धि सत्त्वमुद्भवम्॥

Transliteration
sarva-dvāreṣu dehe’smin prakāśa upajāyate
jñānaṁ yadā tadā viddhi sattvam utbhavam

English
When light of knowledge shines through all the senses, know that sattva has increased.

Hindi
जब शरीर के सभी द्वारों में प्रकाश और ज्ञान उत्पन्न हो, तब समझो कि सत्त्व बढ़ रहा है।

श्लोक 12

लोभः प्रवृत्तिरारम्भः कर्मणामशमः स्पृहा।
रजस्येतानि जायन्ते विवृद्धे भरतर्षभ॥

Transliteration
lobhaḥ pravṛttir ārambhaḥ karmaṇām aśamaḥ spṛhā
rajasy etāni jāyante vivṛddhe bharatarṣabha

English
Greed, intense activity, impulsive beginnings, restlessness, and desire—these arise when rajas increases.

Hindi
लोभ, अधिक प्रवृत्ति, अनेक आरंभ, अशांति और इच्छा—ये सब रजोगुण के बढ़ने के लक्षण हैं।

श्लोक 13

अप्रकाशोऽप्रवृत्तिश्च प्रमादो मोह एव च।
तमस्येतानि जायन्ते विवृद्धे कुरुनन्दन॥

Transliteration
aprakāśo’pravṛttiś ca pramādo moha eva ca
tamasy etāni jāyante vivṛddhe kuru-nandana

English
Darkness, inactivity, negligence, and delusion arise when tamas prevails.

Hindi
अंधकार, निष्क्रियता, प्रमाद और मोह—ये तमोगुण के बढ़ने से उत्पन्न होते हैं।

श्लोक 14

यदा सत्त्वे प्रवृद्धे तु प्रलयं याति देहभृत्।
तदोत्तमविदां लोकानमलान्प्रतिपद्यते॥

Transliteration
yadā sattve pravṛddhe tu pralayaṁ yāti deha-bhṛt
tadottama-vidāṁ lokān amalān pratipadyate

English
When one dies in predominance of sattva, he attains the pure higher worlds.

Hindi
जब कोई सत्त्व की वृद्धि में शरीर त्यागता है, तो वह ऊँचे, निर्मल लोकों को प्राप्त होता है।

श्लोक 15

रजसि प्रलयं गत्वा कर्मसङ्गिषु जायते।
तथा प्रलीनस्तमसि मूढयोनिषु जायते॥

Transliteration
rajasi pralayaṁ gatvā karma-saṅgiṣu jāyate
tathā pralīnas tamasi mūḍha-yoniṣu jāyate

English
Dying in rajas, one is born among those attached to action.
Dying in tamas, one is born in lower, deluded wombs.

Hindi
रजोगुण में मृत्यु होने पर मनुष्य कर्म में आसक्त लोगों में जन्म लेता है।
तमोगुण में मृत्यु होने पर वह मूढ़ योनियों में जन्म लेता है।

श्लोक 16

कर्मणः सुकृतस्याहुः सात्त्विकं निर्मलं फलम्।
रजसस्तु फलं दुःखमज्ञानं तमसः फलम्॥

Transliteration
karmaṇaḥ sukṛtasyāhuḥ sāttvikaṁ nirmalaṁ phalam
rajasas tu phalaṁ duḥkham ajñānaṁ tamasaḥ phalam

English
The fruit of sattvic action is pure happiness; the fruit of rajas is sorrow; the fruit of tamas is ignorance.

Hindi
सात्त्विक कर्म का फल निर्मल सुख है।
रजोगुणी कर्म का फल दुःख है।
तमोगुणी कर्म का फल अज्ञान है।

श्लोक 17

सत्त्वात्सञ्जायते ज्ञानं रजसो लोभ एव च।
प्रमादमोहौ तमसो भवतोऽज्ञानमेव च॥

Transliteration
sattvāt sañjāyate jñānaṁ rajasolobha eva ca
pramāda-mohau tamaso bhavato’jñānam eva ca

English
From sattva arises knowledge; from rajas arises greed; from tamas arise negligence, delusion, and ignorance.

Hindi
सत्त्व से ज्ञान उत्पन्न होता है, रज से लोभ, और तम से प्रमाद, मोह और अज्ञान।

श्लोक 18

ऊर्ध्वं गच्छन्ति सत्त्वस्था मध्येतिष्ठन्ति राजसाः।
जघन्यगुणवृत्तिस्था अधो गच्छन्ति तामसाः॥

Transliteration
ūrdhvaṁ gacchanti sattva-sthā madhye tiṣṭhanti rājasāḥ
jaghanya-guṇa-vṛtti-sthā adho gacchanti tāmasāḥ

English
Those established in sattva rise upwards.
Those in rajas remain in the middle.
Those in tamas sink downward.

Hindi
सत्त्व में स्थित लोग ऊँचे लोकों को जाते हैं।
रजोगुणी मध्य में रहते हैं।
तमोगुणी नीचे की गति को प्राप्त होते हैं।

श्लोक 19

नान्यं गुणेभ्यः कर्तारं यदा द्रष्टानुपश्यति।
गुणेभ्यश्च परं वेत्ति मद्भावं सोऽधिगच्छति॥

Transliteration
nānyaṁ guṇebhyaḥ kartāraṁ yadā draṣṭānupaśyati
guṇebhyaś ca paraṁ vetti mad-bhāvaṁ so’dhigacchati

English
When the observer realizes that the qualities alone are the agents of action and knows Me as beyond the qualities, he attains My state.

Hindi
जब ज्ञानी यह देखता है कि सभी कर्म गुण ही करते हैं और मुझे गुणों से परे जानता है, तब वह मेरे स्वरूप को प्राप्त होता है।

श्लोक 20

गुणानेतानतीत्य त्रीन्देही देहसमुद्भवान्।
जन्ममृत्युजरादुःखैर्विमुक्तोऽमृतमश्नुते॥

Transliteration
guṇān etān atītya trīn dehī deha-samudbhavān
janma-mṛtyu-jarā-duḥkhair vimukto’mṛtam aśnute

English
Transcending these three qualities, the embodied soul becomes free from birth, death, old age, and sorrow, and attains immortality.

Hindi
इन तीनों गुणों से परे हो जाने पर देही जन्म, मृत्यु, जरा और दुःख से मुक्त होकर अमृतत्व को प्राप्त करता है।

श्लोक 21

अर्जुन उवाच
कैर्लिङ्गैस्त्रीन्गुणानेतानतीतो भवति प्रभो।
किमाचारः कथं चैतां स्त्रीन्गुणानतिवर्तते॥

Transliteration
arjuna uvāca
kair liṅgais trīn guṇān etān atīto bhavati prabho
kim ācāraḥ kathaṁ caitāṁs trīn guṇān ativartate

English
Arjuna said: By what signs is one known who has transcended the three qualities? What is his conduct, and how does he rise above these qualities?

Hindi
अर्जुन बोले: तीनों गुणों से परे स्थित मनुष्य के क्या लक्षण हैं? उसका आचरण कैसा होता है? और वह गुणों को कैसे पार करता है?

श्लोक 22–23

श्रीभगवानुवाच
प्रकाशं च प्रवृत्तिं च मोहमेव च पाण्डव।
न द्वेष्टि सम्प्रवृत्तानि न निवृत्तानि काङ्क्षति॥
उदासीनवदासीनो गुणैर्यो न विचाल्यते।
गुणा वर्तन्त इत्येव योऽवतिष्ठति नेङ्गते॥

Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
prakāśaṁ ca pravṛttiṁ ca moham eva ca pāṇḍava
na dveṣṭi sampravṛttāni na nivṛttāni kāṅkṣati
udāsīna-vad āsīno guṇair yo na vicālyate
guṇā vartanta ity eva yo’vatiṣṭhati neṅgate

English
The Lord said: O Arjuna, he neither hates illumination, activity, or delusion when they arise, nor desires them when they cease.
Unmoved by the qualities, seated like one neutral, he knows “The qualities act,” and remains steady.

Hindi
भगवान बोले: हे पाण्डव, जो प्रकाश, प्रवृत्ति और मोह के आने पर द्वेष नहीं करता और जाने पर इच्छा नहीं करता;
जो गुणों से विचलित नहीं होता और तटस्थ भाव से “गुण ही कार्य कर रहे हैं” ऐसा जानकर स्थिर रहता है—

श्लोक 24–25

समदुःखसुखः स्वस्थः समलोष्टाश्मकाञ्चनः।
तुल्यप्रियाप्रियो धीरस्तुल्यनिन्दात्मसंस्तुतिः॥
मानापमानयोस्तुल्यस्तुल्यो मित्रारिपक्षयोः।
सर्वारम्भपरित्यागी गुणातीतः स उच्यते॥

Transliteration
sama-duḥkha-sukhaḥ svasthaḥ sama-loṣṭāśma-kāñcanaḥ
tulya-priyāpriyo dhīras tulya-nindātma-saṁstutiḥ
mānāpamānayos tulyaḥ tulyo mitrāri-pakṣayoḥ
sarvārambha-parityāgī guṇātītaḥ sa ucyate

English
He who is equal in pleasure and pain, steady, regarding a clod, stone, and gold as the same, impartial to pleasant and unpleasant, firm, equal in praise and blame, honor and dishonor, equal to friend and enemy, and who renounces all selfish undertakings—such a person is called transcendent of the qualities.

Hindi
जो सुख-दुःख में सम है, स्वस्थित है, मिट्टी, पत्थर और सोने को समान मानता है, प्रिय-अप्रिय में तुल्य है, निंदा-स्तुति, मान-अपमान, मित्र-शत्रु में समान है, और सभी स्वार्थमूलक आरंभों का त्याग करता है—वह गुणों से परे कहा जाता है।

श्लोक 26

मां च योऽव्यभिचारेण भक्तियोगेन सेवते।
स गुणान्समतीत्यैतान्ब्रह्मभूयाय कल्पते॥

Transliteration
māṁ ca yo’vyabhicāreṇa bhakti-yogena sevate
sa guṇān samatītyaitān brahma-bhūyāya kalpate

English
One who serves Me with unwavering bhakti yoga transcends the three qualities and becomes fit to attain Brahman.

Hindi
जो अव्यभिचारी भक्तियोग से मेरी सेवा करता है, वह इन तीनों गुणों को पार कर ब्रह्मभाव को प्राप्त होने योग्य बन जाता है।

श्लोक 27

ब्रह्मणो हि प्रतिष्ठाऽहममृतस्याव्ययस्य च।
शाश्वतस्य च धर्मस्य सुखस्यैकान्तिकस्य च॥

Transliteration
brahmaṇo hi pratiṣṭhāham amṛtasyāvyayasya ca
śāśvatasya ca dharmasya sukhasyaikāntikasya ca

English
For I am the foundation of the transcendental Brahman, of immortality, of eternal righteousness, and of everlasting bliss.

Hindi
क्योंकि मैं ही उस परम ब्रह्म, अमृत, अव्यय, शाश्वत धर्म और नित्य, एकांत सुख का आधार हूँ।

Panditjee
Author: Panditjee

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *