Bhagvad Gita, Hindu Religious

BHAGAVAD GITA — CHAPTER 12 BHAKTI YOGA (भक्तियोग)

श्लोक 1
अर्जुन उवाच
एवं सततयुक्ता ये भक्तास्त्वां पर्युपासते।
ये चाप्यक्षरमव्यक्तं तेषां के योगवित्तमाः॥
Transliteration
arjuna uvāca
evaṁ satata-yuktā ye bhaktās tvāṁ paryupāsate
ye cāpy akṣaram avyaktaṁ teṣāṁ ke yoga-vittamāḥ
English
Arjuna said: Those who are ever devoted and worship You, and those who worship the imperishable unmanifest—who among them is better in yoga?
Hindi
अर्जुन बोले: जो भक्त निरंतर आपकी उपासना करते हैं, और जो अक्षर अव्यक्त की साधना करते हैं, उनमें कौन श्रेष्ठ योगी है?
श्लोक 2
श्रीभगवानुवाच
मय्यावेश मनो ये मां नित्ययुक्ता उपासते।
श्रद्धया परयोपेताः ते मे युक्ततमा मताः॥
Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
mayy āveśya mano ye māṁ nitya-yuktā upāsate
śraddhayā parayopetāḥ te me yuktatamā matāḥ
English
The Lord said: Those who fix their minds on Me and worship Me with steady devotion and supreme faith—they are considered by Me the best in yoga.
Hindi
भगवान बोले: जो अपना मन मुझमें लगाकर, निरंतर और पूरी श्रद्धा से मेरी उपासना करते हैं, वे मेरे मत में सर्वश्रेष्ठ योगी हैं।
श्लोक 3–4
ये त्वक्षरमनिर्देश्यमव्यक्तं पर्युपासते।
सर्वत्रगमचिन्त्यं च कूटस्थमचलं ध्रुवम्॥
सन्नियम्येन्द्रियग्रामं सर्वत्र समबुद्धयः।
ते प्राप्नुवन्ति मामेव सर्वभूतहिते रताः॥
Transliteration
ye tv akṣaram anirdeśyam avyaktaṁ paryupāsate
sarvatra-gam acintyaṁ ca kūṭa-stham acalaṁ dhruvam
sa-niyamya indriya-grāmaṁ sarvatra sama-buddhayaḥ
te prāpnuvanti mām eva sarva-bhūta-hite ratāḥ
English
Those who worship the imperishable, indefinable, unmanifest, all-pervading, inconceivable, constant and immovable reality, controlling their senses and even-minded everywhere, devoted to the welfare of all beings—such seekers also reach Me.
Hindi
जो अक्षर, अनिर्देश्य, अव्यक्त, सर्वव्यापी, अचिन्त्य, कूटस्थ और अचल तत्व की साधना करते हैं, इंद्रियों को नियंत्रित रखते हैं, सर्वत्र समभाव रखते हैं और सभी प्राणियों के हित में लगे रहते हैं, वे भी मुझे ही प्राप्त होते हैं।
श्लोक 5
क्लेशोऽधिकतरस्तेषामव्यक्तासक्तचेतसाम्।
अव्यक्ता हि गतिर्दुःखं देहवद्भिरवाप्यते॥
Transliteration
kleśo’dhikatras teṣām avyaktāsakta-cetasām
avyaktā hi gatir duḥkhaṁ deha-vadbhir avāpyate
English
But greater is the difficulty for those whose minds cling to the unmanifest, for the path of the unmanifest is hard for embodied beings to follow.
Hindi
परंतु जिनका मन अव्यक्त पर लगा है, उनके लिए मार्ग अधिक कठिन है, क्योंकि अव्यक्त की गति देहधारियों के लिए अत्यंत दुर्गम होती है।
श्लोक 6–7
ये तु सर्वाणि कर्माणि मयि संन्यस्य मत्पराः।
अनन्येनैव योगेन मां ध्यायन्त उपासते॥
तेषामहं समुद्धर्ता मृत्युंसंसारसागरात्।
भवामि नचिरात्पार्थ मय्यावेशितचेतसाम्॥
Transliteration
ye tu sarvāṇi karmāṇi mayi sannyasya mat-parāḥ
ananyenaiva yogena māṁ dhyāyanta upāsate
teṣām ahaṁ samuddhartā mṛtyuṁ-saṁsāra-sāgarāt
bhavāmi na cirāt pārtha mayy āveśita-cetasām
English
Those who dedicate all actions to Me, consider Me their supreme goal, and worship Me with exclusive devotion—I rescue them swiftly from the ocean of mortality and worldly suffering.
Hindi
जो अपने सभी कर्म मुझे अर्पित करते हैं, मुझे ही परम मानते हैं, और अनन्य भक्ति से मेरा ध्यान करते हैं—हे पार्थ, मैं उनका शीघ्र ही संसार रूपी मृत्यु-सागर से उद्धार करता हूँ।
श्लोक 8
मय्येव मन आधत्स्व मयि बुद्धिं निवेशय।
निवसिष्यसि मय्येव अत ऊर्ध्वं न संशयः॥
Transliteration
mayy eva mana ādhatsva mayi buddhiṁ niveśaya
nivasiṣyasi mayy eva ata ūrdhvaṁ na saṁśayaḥ
English
Fix your mind on Me alone, place your intellect in Me. You shall live in Me thereafter—there is no doubt.
Hindi
अपना मन मुझमें लगाओ और बुद्धि भी मुझमें स्थिर करो। फिर तुम सदा मुझमें ही स्थित रहोगे, इसमें कोई संदेह नहीं।
श्लोक 9
अथ चित्तं समाधातुं न शक्नोषि मयि स्थिरम्।
अभ्यासयोगेन ततो मामिच्छाप्तुं धनञ्जय॥
Transliteration
atha cittaṁ samādhātuṁ na śaknoṣi mayi sthiram
abhyāsa-yogena tato mām icchāptuṁ dhanañjaya
English
If you are unable to steady your mind on Me, then seek to reach Me through the practice of constant remembrance.
Hindi
यदि तुम मन को मुझमें स्थिर नहीं कर पा रहे हो, तो हे धनंजय, अभ्यासयोग द्वारा मुझे प्राप्त करने का प्रयास करो।
श्लोक 10
अभ्यासेऽप्यसमर्थोऽसि मत्कर्मपरमो भव।
मदर्थमपि कर्माणि कुर्वन्सिद्धिमवाप्स्यसि॥
Transliteration
abhyāse’py asamartho’si mat-karma-paramo bhava
mad-artham api karmāṇi kurvan siddhim avāpsyasi
English
If you are unable to practice regularly, then be dedicated to performing actions for My sake, for doing work for Me, you will attain perfection.
Hindi
यदि अभ्यास में भी असमर्थ हो, तो मेरे लिए कर्म करने में लगो। मेरे हेतु कर्म करने से तुम सिद्धि प्राप्त करोगे।
श्लोक 11
अथैतदप्यशक्तोऽसि कर्तुं मद्योगमाश्रितः।
सर्वकर्मफलत्यागं ततः कुरु यतात्मवान्॥
Transliteration
atha etad apy aśakto’si kartuṁ mad-yogam āśritaḥ
sarva-karma-phala-tyāgaṁ tataḥ kuru yatātmavān
English
If you cannot even do this, then take refuge in Me with self-control, renounce the fruits of all your actions.
Hindi
यदि यह भी न कर सको, तो संयमी होकर मेरे योग को आश्रय करो और सभी कर्मों के फल का त्याग करो।
श्लोक 12
श्रेयो हि ज्ञानमभ्यासाज्ज्ञानाद्ध्यानं विशिष्यते।
ध्यานात्कर्मफलत्यागस्त्यागाच्छान्तिरनन्तरम्॥
Transliteration
śreyo hi jñānam abhyāsāj jñānād dhyānaṁ viśiṣyate
dhyānāt karma-phala-tyāgas tyāgāc chāntir anantaram
English
Knowledge is better than mere practice; meditation is superior to knowledge; renunciation of action-results is even higher, for from renunciation comes peace.
Hindi
अभ्यास से ज्ञान श्रेष्ठ है, ज्ञान से ध्यान श्रेष्ठ है, और ध्यान से भी कर्मफल त्याग श्रेष्ठ है, क्योंकि त्याग से शांति मिलती है।
श्लोक 13–14
अद्वेष्टा सर्वभूतानां मैत्रः करुण एव च।
निर्ममो निरहंकारः समदुःखसुखः क्षमी॥
सन्तुष्टः सततं योगी यतात्मा दृढनिश्चयः।
मय्यर्पितमनोबुद्धिर्यो मद्भक्तः स मे प्रियः॥
Transliteration
adveṣṭā sarva-bhūtānāṁ maitraḥ karuṇa eva ca
nirmamo nirahaṁkāraḥ sama-duḥkha-sukhaḥ kṣamī
santuṣṭaḥ satataṁ yogī yatātmā dṛḍha-niścayaḥ
mayy arpita-mano-buddhir yo mad-bhaktaḥ sa me priyaḥ
English
He who has no hatred toward any being, who is friendly and compassionate, free from possessiveness and ego, steady in pleasure and pain, forgiving, content, disciplined, firm in determination, with mind and intellect dedicated to Me—such a devotee is dear to Me.
Hindi
जो सभी प्राणियों से द्वेष रहित है, मैत्रीभाव और करुणा रखता है, ममतारहित और अहंकाररहित है, सुख-दुःख में सम है, क्षमाशील है, संतुष्ट है, संयमी है, दृढ़ निश्चयी है, और मन-बुद्धि को मुझमें अर्पित करता है—ऐसा भक्त मुझे प्रिय है।
श्लोक 15
यस्मान्नोद्विजते लोको लोकान्नोद्विजते च यः।
हर्षामर्षभयोद्वेगैर्मुक्तो यः स च मे प्रियः॥
Transliteration
yasmān nodvijate loko lokān nodvijate ca yaḥ
harṣāmarṣa-bhaya-udvegair mukto yaḥ sa ca me priyaḥ
English
One who does not disturb the world and whom the world cannot disturb, who is free from excitement, anger, fear, and agitation—that person is dear to Me.
Hindi
जो न तो लोक को उद्विग्न करता है और न लोक से उद्विग्न होता है, और जो हर्ष, क्रोध, भय, उद्वेग से मुक्त है—वह मुझे प्रिय है।
श्लोक 16
अनपेक्षः शुचिर्दक्ष उदासीनो गतव्यथः।
सर्वारम्भपरित्यागी यो मद्भक्तः स मे प्रियः॥
Transliteration
anapekṣaḥ śucir dakṣa udāsīno gata-vyathaḥ
sarvārambha-parityāgī yo mad-bhaktaḥ sa me priyaḥ
English
One who is unbiased, pure, efficient, detached, free from distress, and who renounces all selfish undertakings—such a devotee is dear to Me.
Hindi
जो अनपेक्षी, शुद्ध, दक्ष, उदासीन, व्यथाहरित है, और सभी स्वार्थमूलक आरंभों का त्याग करता है—वह मेरा प्रिय भक्त है।
श्लोक 17
यो न हृष्यति न द्वेष्टि न शोचति न काङ्क्षति।
शुभाशुभपरित्यागी भक्तिमान्यः स मे प्रियः॥
Transliteration
yo na hṛṣyati na dveṣṭi na śocati na kāṅkṣati
śubhāśubha-parityāgī bhaktimān yaḥ sa me priyaḥ
English
He who neither rejoices nor hates, neither grieves nor desires, and who renounces both good and evil results—such a devotee is dear to Me.
Hindi
जो न हर्षित होता, न द्वेष करता, न शोक करता, न इच्छा करता, और शुभ-अशुभ दोनों का त्याग करता है—वह भक्त मुझे अत्यंत प्रिय है।

श्लोक 18–19
समः शत्रौ च मित्रे च तथासम्मानापमानयोः।
शीतोष्णसुखदुःखेषु समः सङ्गविवर्जितः॥
तुल्यनिन्दास्तुतिर्मौनी सन्तुष्टो येन केनचित्।
अनिकेतः स्थिरमतिर्भक्तिमान्मे प्रियो नरः॥
Transliteration
samaḥ śatrau ca mitre ca tathā sammānāpamānayoḥ
śītoṣṇa-sukha-duḥkheṣu samaḥ saṅga-vivarjitaḥ
tulya-nindā-stutir maunī santuṣṭo yena kena cit
aniketaḥ sthira-matir bhaktimān me priyo naraḥ
English
One who is equal to friend and foe, in honor and dishonor, in heat and cold, in pleasure and pain; who is free from attachment, equal in praise and blame, silent, content with whatever comes, without fixed residence, steady-minded—such a devoted person is dear to Me.
Hindi
जो शत्रु-मित्र, मान-अपमान, शीत-उष्ण, सुख-दुःख में समान है; आसक्ति रहित है; निंदा-स्तुति में तुल्य है; मितभाषी है; जो कुछ मिलता है उसमें संतुष्ट रहता है; अनिकेत है; और जिसकी बुद्धि स्थिर है—वह भक्त मुझे प्रिय है।
श्लोक 20
ये तु धर्म्यामृतमिदं यथोक्तं पर्युपासते।
श्रद्दधाना मत्परमा भक्तास्तेऽतीव मे प्रियाः॥
Transliteration
ye tu dharmyāmṛtam idaṁ yathoktaṁ paryupāsate
śraddadhānā mat-paramā bhaktās te’tīva me priyāḥ
English
Those who faithfully follow this nectar-like path of righteous devotion, considering Me their supreme goal—such devotees are exceedingly dear to Me.
Hindi
जो श्रद्धा के साथ इस धर्मरूप अमृतमय भक्तिमार्ग का पालन करते हैं और मुझे ही परम मानते हैं—वे भक्त मुझे अत्यंत प्रिय हैं।
Panditjee
Author: Panditjee

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *