Bhagvad Gita, Hindu Religious

BHAGAVAD GITA — CHAPTER 7 JNANA–VIJNANA YOGA (ज्ञान–विज्ञान–योग)

श्लोक 1

श्रीभगवानुवाच
मय्यासक्तमनाः पार्थ योगं युञ्जन्मदाश्रयः।
असंशयं समग्रं मां यथा ज्ञास्यसि तच्छृणु॥

Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
mayy āsakta-manāḥ pārtha yogaṁ yuñjan mad-āśrayaḥ
asaṁśayaṁ samagraṁ māṁ yathā jñāsyasi tac chṛṇu

English
The Lord said: O Arjuna, hear how, with your mind attached to Me and practicing yoga under My shelter, you will certainly know Me completely.

Hindi
भगवान बोले: हे पार्थ, मन को मुझमें आसक्त कर और मेरे आश्रय में योग का अभ्यास करके तुम मुझे पूर्ण रूप से, बिना संदेह के जान सकोगे। सुनो मैं कैसे बताता हूँ।

श्लोक 2

ज्ञानं तेऽहं सविज्ञानमिदं वक्ष्याम्यशेषतः।
यज्ज्ञात्वा नेह भूयोऽन्यज्ज्ञातव्यमवशिष्यते॥

Transliteration
jñānaṁ te’haṁ sa-vijñānam idaṁ vakṣyāmy aśeṣataḥ
yaj jñātvā neha bhūyo’nyaj jñātavyam avaśiṣyate

English
I shall teach you this knowledge together with realization, fully. After knowing this, nothing more remains to be known.

Hindi
मैं तुम्हें यह ज्ञान और विज्ञान पूरी तरह बताऊँगा। इसे जान लेने पर और कुछ जानने की आवश्यकता नहीं रहती।

श्लोक 3

मनुष्याणां सहस्रेषु कश्चिद्यतति सिद्धये।
यततामपि सिद्धानां कश्चिन्मां वेत्ति तत्त्वतः॥

Transliteration
manuṣyāṇāṁ sahasreṣu kaścid yatati siddhaye
yatātām api siddhānāṁ kaścin māṁ vetti tattvataḥ

English
Out of thousands of humans, a few strive for perfection. Among those who strive, only a rare one truly knows Me.

Hindi
हजारों मनुष्यों में कोई दुर्लभ ही सिद्धि के लिए प्रयास करता है, और सिद्ध लोगों में भी कोई विरला ही मुझे तत्व से जानता है।

श्लोक 4

भूमिरापोऽनलो वायुः खं मनो बुद्धिरेव च।
अहङ्कार इतीयं मे भिन्ना प्रकृतिरष्टधा॥

Transliteration
bhūmir āpo’nalo vāyuḥ khaṁ mano buddhir eva ca
ahaṅkāra itīyaṁ me bhinnā prakṛtir aṣṭa-dhā

English
Earth, water, fire, air, space, mind, intellect and ego—this eightfold nature is My separated material energy.

Hindi
भूमि, जल, अग्नि, वायु, आकाश, मन, बुद्धि और अहंकार—ये मेरी आठ प्रकार की विभक्त भौतिक प्रकृति हैं।

श्लोक 5

अपरेयमितस्त्वन्यां प्रकृतिं विद्धि मे पराम्।
जीवभूतां महाबाहो ययेदं धार्यते जगत्॥

Transliteration
apareyam itas tv anyāṁ prakṛtiṁ viddhi me parām
jīva-bhūtāṁ mahā-bāho yayedaṁ dhāryate jagat

English
But know My superior nature also, O mighty-armed one: the living beings, by which this world is sustained.

Hindi
हे महाबाहो, इससे भिन्न मेरी एक और उत्कृष्ट प्रकृति है—जीवात्मा, जिसके द्वारा यह जगत धारण किया जाता है।

श्लोक 6

एतद्योनीनि भूतानि सर्वाणीत्युपधारय।
अहं कृत्स्नस्य जगतः प्रभवः प्रलयस्तथा॥

Transliteration
etad yonīni bhūtāni sarvāṇīty upadhāraya
ahaṁ kṛtsnasya jagataḥ prabhavaḥ pralayas tathā

English
Understand that all beings originate from these two natures. I am the origin and dissolution of the entire universe.

Hindi
इस दोनों प्रकृतियों से ही सभी भूत उत्पन्न होते हैं। मैं संपूर्ण जगत का उद्गम और प्रलय हूँ।

श्लोक 7

मत्तः परतरं नान्यत्किञ्चिदस्ति धनञ्जय।
मयि सर्वमिदं प्रोतं सूत्रे मणिगणा इव॥

Transliteration
mattaḥ parataraṁ nānyat kiñcid asti dhanañjaya
mayi sarvam idaṁ protaṁ sūtre maṇi-gaṇā iva

English
O Dhananjaya, nothing is higher than Me. Everything rests on Me like pearls on a thread.

Hindi
हे धनंजय, मुझसे परे कुछ भी नहीं है। सब कुछ मुझमें ऐसे पिरोया है जैसे धागे में मोती पिरोए रहते हैं।

श्लोक 8

रसोऽहमप्सु कौन्तेय प्रभास्मि शशिसूर्ययोः।
प्रणवः सर्ववेदेषु शब्दः खे पौरुषं नृषु॥

Transliteration
raso’ham apsu kaunteya prabhāsmi śaśi-sūryayoḥ
praṇavaḥ sarva-vedeṣu śabdaḥ khe pauruṣaṁ nṛṣu

English
O Kaunteya, I am the taste in water, the light in the moon and sun, the sacred syllable Om in the Vedas, sound in space, and strength in humans.

Hindi
हे कौन्तेय, मैं जल में रस हूँ, चंद्र–सूर्य में प्रकाश हूँ, वेदों में प्रणव (ॐ) हूँ, आकाश में ध्वनि हूँ और मनुष्यों में शक्ति हूँ।

श्लोक 9

पुण्यो गन्धान्पृथिव्यां च तेजश्चास्मि विभावसौ।
जीवनं सर्वभूतेषु तपश्चास्मि तपस्विषु॥

Transliteration
puṇyo gandhān pṛthivyāṁ ca tejaś cāsmi vibhāvasau
jīvanaṁ sarva-bhūteṣu tapaś cāsmi tapasviṣu

English
I am the pure fragrance of the earth, the brilliance in fire, life in all beings, and austerity in ascetics.

Hindi
मैं पृथ्वी में पवित्र सुगंध हूँ, अग्नि में तेज हूँ, सभी प्राणियों में जीवन हूँ और तपस्वियों में तप हूँ।

श्लोक 10

बीजं मां सर्वभूतानां विद्धि पार्थ सनातनम्।
बुद्धिर्बुद्धिमतामस्मि तेजस्तेजस्विनामहम्॥

Transliteration
bījaṁ māṁ sarva-bhūtānāṁ viddhi pārtha sanātanam
buddhir buddhimatām asmi tejas tejasvinām aham

English
O Partha, know that I am the eternal seed of all beings. I am the intelligence of the intelligent and the prowess of the powerful.

Hindi
हे पार्थ, सभी प्राणियों का सनातन बीज मैं हूँ। बुद्धिमानों की बुद्धि और तेजस्वियों का तेज मैं हूँ।

श्लोक 11

बलं बलवतां चाहं कामरागविवर्जितम्।
धर्माविरुद्धो भूतेषु कामोऽस्मि भरतर्षभ॥

Transliteration
balaṁ balavatāṁ cāhaṁ kāma-rāga-vivarjitam
dharma-viruddho bhūteṣu kāmo’smi bharatarṣabha

English
I am the strength of the strong, free from desire and attachment. And in beings, I am desire that is not opposed to dharma, O best of Bharatas.

Hindi
हे भरतश्रेष्ठ, मैं बलवानों का बल हूँ, जो काम और राग से रहित है। मैं वह इच्छा हूँ जो धर्म के विरुद्ध नहीं है।

श्लोक 12

ये चैव सात्त्विका भावा राजसास्तामसाश्च ये।
मत्त एवेति तान्विद्धि न त्वहं तेषु ते मयि॥

Transliteration
ye caiva sāttvikā bhāvā rājasās tāmasāś ca ye
matta eveti tān viddhi na tv ahaṁ teṣu te mayi

English
Know that all states of goodness, passion and ignorance arise from Me. But I am not in them; they are in Me.

Hindi
सत्त्व, रज और तम—ये तीनों गुण मुझसे उत्पन्न होते हैं। पर मैं उनमें नहीं, वे मुझमें स्थित हैं।

श्लोक 13

त्रिभिर्गुणमयर् भावैः एभिः सर्वमिदं जगत्।
मोहितं नाभिजानाति मामेभ्यः परमव्ययम्॥

Transliteration
tribhir guṇa-mayair bhāvair ebhiḥ sarvam idaṁ jagat
mohitaṁ nābhijānāti mām ebhyaḥ param avyayam

English
The entire world is deluded by these three qualities and does not know Me, the imperishable, who is beyond them.

Hindi
यह सम्पूर्ण जगत तीनों गुणों से मोहित होकर मुझ अविनाशी और उनसे परे सत्य को नहीं जानता।

श्लोक 14

दैवी ह्येषा गुणमयी मम माया दुरत्यया।
मामेव ये प्रपद्यन्ते मायामेतां तरन्ति ते॥

Transliteration
daivī hy eṣā guṇa-mayī mama māyā duratyayā
mām eva ye prapadyante māyām etāṁ taranti te

English
This divine energy of Mine made of the three qualities is hard to overcome, but those who take refuge in Me cross over it.

Hindi
मेरी यह गुणमयी दिव्य माया दुरत्यय है, पर जो मेरी शरण लेते हैं वे इससे पार हो जाते हैं।

श्लोक 15

न मां दुष्कृतिनो मूढाः प्रपद्यन्ते नराधमाः।
माययापहृतज्ञाना आसुरं भावमाश्रिताः॥

Transliteration
na māṁ duṣkṛtino mūḍhāḥ prapadyante narādhamāḥ
māyayāpahṛta-jñānā āsuraṁ bhāvam āśritāḥ

English
The wicked, the foolish, the lowest among humans, whose knowledge is taken away by maya, and who follow demonic nature, do not surrender to Me.

Hindi
दुष्कर्मी, मूर्ख, नराधम और जिनका ज्ञान माया द्वारा हर लिया गया है तथा जो आसुरी प्रवृत्ति वाले हैं, वे मेरी शरण नहीं लेते।

श्लोक 16

चतुर्विधा भजन्ते मां जनाः सुकृतिनोऽर्जुन।
आर्तो जिज्ञासुरर्थार्थी ज्ञानी च भरतर्षभ॥

Transliteration
catur-vidhā bhajante māṁ janāḥ su-kṛtino’rjuna
ārto jijñāsur arthārthī jñānī ca bharatarṣabha

English
Four kinds of virtuous people worship Me: the distressed, the seekers of knowledge, the seekers of wealth, and the wise, O best of Bharatas.

Hindi
चार प्रकार के शुभकर्मी लोग मेरी उपासना करते हैं—आर्त, जिज्ञासु, अर्थार्थी और ज्ञानी, हे भरतश्रेष्ठ।

श्लोक 17

तेषां ज्ञानी नित्ययुक्त एकभक्तिर्विशिष्यते।
प्रियो हि ज्ञानिनोऽत्यर्थमहं स च मम प्रियः॥

Transliteration
teṣāṁ jñānī nitya-yukta eka-bhaktir viśiṣyate
priyo hi jñānino’tyarthaṁ ahaṁ sa ca mama priyaḥ

English
Among them, the wise who is constantly united with Me and devoted to Me alone is supreme. He is very dear to Me, and I am dear to him.

Hindi
इनमें जो ज्ञानी है और एकनिष्ठ भक्त होकर निरंतर मुझमें लगा रहता है, वह सर्वोत्तम है। वह मुझे अत्यंत प्रिय है और मैं उसे प्रिय हूँ।

श्लोक 18

उदाराः सर्व एवैते ज्ञानी त्वात्मैव मे मतम्।
आस्थितः स हि युक्तात्मा मामेवानुत्तमां गतिम्॥

Transliteration
udārāḥ sarva evaite jñānī tv ātmaiva me matam
āsthitaḥ sa hi yuktātmā mām evānuttamāṁ gatim

English
All of them are noble, but the wise one is truly My very Self, for his mind is fixed in Me alone as the highest goal.

Hindi
ये सभी उदार हैं, पर ज्ञानी तो मेरे मत में मेरा ही स्वरूप है, क्योंकि वह युक्तात्मा होकर मुझे ही परम गति मानकर स्थित है।

श्लोक 19

बहूनां जन्मनामन्ते ज्ञानवान्मां प्रपद्यते।
वासुदेवः सर्वमिति स महात्मा सुदुर्लभः॥

Transliteration
bahūnāṁ janmanām ante jñānavān māṁ prapadyate
vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā su-durlabhaḥ

English
After many births, the wise person surrenders to Me, knowing that “Vasudeva is all.” Such a great soul is very rare.

Hindi
अनेक जन्मों के बाद ज्ञानी मुझे प्राप्त करता है और जान लेता है कि “वासुदेव ही सबकुछ है।” ऐसा महात्मा अत्यंत दुर्लभ है।

श्लोक 20

कामैस्तैस्तैर्हृतज्ञानाः प्रपद्यन्तेऽन्यदेवताः।
तं तं नियममास्थाय प्रकृत्या नियताः स्वया॥

Transliteration
kāmais tais tair hṛta-jñānāḥ prapadyante anya-devatāḥ
taṁ taṁ niyamaṁ āsthāya prakṛtyā niyatāḥ svayā

English
Those whose knowledge is stolen by desires worship other deities, following specific rules, driven by their own nature.

Hindi
जिनका ज्ञान कामनाओं द्वारा छीन लिया गया है वे अन्य देवताओं की शरण लेते हैं और अपनी प्रकृति से प्रेरित होकर विभिन्न नियमों का पालन करते हैं।

श्लोक 21

यो यो यां यां तनुं भक्तः श्रद्धयाऽर्चितुमिच्छति।
तस्य तस्याचलां श्रद्धां तामेव विदधाम्यहम्॥

Transliteration
yo yo yāṁ yāṁ tanuṁ bhaktaḥ śraddhayā arcitum icchati
tasya tasyācalāṁ śraddhāṁ tām eva vidadhāmy aham

English
Whichever deity a devotee desires to worship with faith, I make his faith steady.

Hindi
भक्त जिस-जिस देवता की श्रद्धा से पूजा करना चाहता है, मैं उसकी उस श्रद्धा को स्थिर कर देता हूँ।

श्लोक 22

सा तया श्रद्धया युक्तस्तस्याराधनमीहते।
लभते च ततः कामान्मयैव विहितान्हि तान्॥

Transliteration
sā tayā śraddhayā yuktas tasyārādhanam īhate
labhate ca tataḥ kāmān mayaiva vihitān hi tān

English
Filled with that faith, he worships that deity and obtains his desires, which are actually granted by Me alone.

Hindi
उस श्रद्धा से युक्त होकर वह व्यक्ति उस देवता की पूजा करता है और इच्छित फल प्राप्त करता है, पर वे सभी फल वास्तव में मैं ही देता हूँ।

श्लोक 23

अन्तवत्तु फलां तेषां तद्भवत्यल्पमेधसाम्।
देवान्देवयजो यान्ति मद्भक्ता यान्ति मामपि॥

Transliteration
antavat tu phalaṁ teṣāṁ tad bhavaty alpa-medhasām
devān deva-yajo yānti mad-bhaktā yānti mām api

English
The results gained by such people are temporary, because they are of small understanding. Worshippers of gods go to the gods, but My devotees come to Me.

Hindi
अल्पबुद्धि वाले लोगों के यह फल नाशवान होते हैं। देवताओं की पूजा करने वाले देवताओं को जाते हैं, और मेरे भक्त मुझे प्राप्त होते हैं।

श्लोक 24

अव्यक्तं व्यक्तिमापन्नं मन्यन्ते मामबुद्धयः।
परं भावमजानन्तो ममाव्ययमनुत्तमम्॥

Transliteration
avyaktaṁ vyaktim āpannaṁ manyante mām abuddhayaḥ
paraṁ bhāvam ajānanto mamāvyayam anuttamam

English
Ignorant people think that I, the unmanifest, have become manifest. They do not know My supreme and unchanging nature.

Hindi
अज्ञानी लोग मुझे, जो अव्यक्त हूँ, व्यक्त हुआ मानते हैं। वे मेरे श्रेष्ठ और अविनाशी स्वरूप को नहीं जानते।

श्लोक 25

नाहं प्रकाशः सर्वस्य योगमायासमावृतः।
मूढोऽयं नाभिजानाति लोको मामजमव्ययम्॥

Transliteration
nāhaṁ prakāśaḥ sarvasya yoga-māyā-samāvṛtaḥ
mūḍho’yaṁ nābhijānāti loko māmajam avyayam

English
I am not revealed to everyone, being covered by My yoga-maya. The deluded world does not know Me, the unborn and imperishable.

Hindi
मेरी योगमाया से ढका होने के कारण मैं सभी को प्रकट नहीं होता। यह मोहग्रस्त संसार मुझे, जो अजन्मा और अविनाशी हूँ, नहीं जान पाता।

श्लोक 26

वेदाहं समतीतानि वर्तमानानि चार्जुन।
भविष्याणि च भूतानि मां तु वेद न कश्चन॥

Transliteration
vedāhaṁ samatītāni vartamānāni cārjuna
bhaviṣyāṇi ca bhūtāni māṁ tu veda na kaścana

English
O Arjuna, I know all beings of the past, present and future. But no one truly knows Me.

Hindi
हे अर्जुन, मैं अतीत, वर्तमान और भविष्य के सभी प्राणियों को जानता हूँ, पर मुझे वास्तव में कोई नहीं जानता।

श्लोक 27

इच्छाद्वेषसमुत्थेन द्वन्द्वमोहेन भारत।
सर्वभूतानि सम्मोहं सर्गे यान्ति परन्तप॥

Transliteration
icchā-dveṣa-samutthena dvandva-mohena bhārata
sarva-bhūtāni sammohaṁ sarge yānti parantapa

English
O Bharata, all beings are deluded at birth by the dualities of desire and aversion.

Hindi
हे भारत, इच्छा और द्वेष से उत्पन्न द्वंद्वों के मोह में पड़कर सभी प्राणी जन्म के समय से ही भ्रमित रहते हैं।

श्लोक 28

येषां त्वन्तगतं पापं जनानां पुण्यकर्मणाम्।
ते द्वन्द्वमोहनिर्मुक्ता भजन्ते मां दृढव्रताः॥

Transliteration
yeṣāṁ tv anta-gataṁ pāpaṁ janānāṁ puṇya-karmaṇām
te dvandva-moha-nirmuktā bhajante māṁ dṛḍha-vratāḥ

English
But those people whose sins are destroyed and who have performed righteous deeds, free from the confusion of dualities, worship Me with firm resolve.

Hindi
जिनका पाप नष्ट हो चुका है और जिन्होंने पुण्य कर्म किए हैं, वे द्वंद्व-मोह से मुक्त होकर दृढ़ व्रत से मेरी भक्ति करते हैं।

श्लोक 29

जरामरणमोक्षाय मामाश्रित्य यतन्ति ये।
ते ब्रह्म तद्विदुः कृत्स्नमध्यात्मं कर्म चाखिलम्॥

Transliteration
jarā-maraṇa-mokṣāya mām āśritya yatanti ye
te brahma tad viduḥ kṛtsnam adhyātmaṁ karma cākhilam

English
Those who strive for liberation from old age and death, taking refuge in Me, understand Brahman, the Self, and the entire field of karma.

Hindi
जो जरा और मृत्यु से मुक्ति के लिए मेरी शरण लेते हुए प्रयास करते हैं, वे ब्रह्म, आत्मा और सम्पूर्ण कर्मतत्त्व को जानते हैं।

श्लोक 30

साधिभूताधिदैवं मां साधियज्ञं च ये विदुः।
प्रयाणकालेऽपि च मां ते विदुर्युक्तचेतसः॥

Transliteration
sādhi-bhūta-dhi-daivaṁ māṁ sādhi-yajñaṁ ca ye viduḥ
prayāṇa-kāle’pi ca māṁ te vidur yukta-cetasaḥ

English
Those who know Me along with My aspects as the Supreme in beings, the gods and the sacrifices, remain united with Me even at the time of death.

Hindi
जो मुझे अधिभूत, अधिदैव और अधियज्ञ सहित जान लेते हैं, वे मृत्यु समय में भी मुझमें स्थित चित्त से मुझे ही प्राप्त होते हैं।

Panditjee
Author: Panditjee

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *