Blog
BHAGAVAD GITA — CHAPTER 4 JNANA KARMA SANNYASA YOGA (ज्ञान–कर्म–संन्यास–योग)
श्लोक 1
श्रीभगवानुवाच
इमं विवस्वते योगं प्रोक्तवानहमव्ययम्।
विवस्वान्मनवे प्राह मनुरिक्ष्वाकवेऽब्रवीत्॥
Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
imaṁ vivasvate yogaṁ proktavān aham avyayam
vivasvān manave prāha manur ikṣvākave’bravīt
English
The Lord said: I taught this eternal yoga to the Sun-god, who taught it to Manu, and Manu taught it to Ikshvaku.
Hindi
भगवान बोले: मैंने यह अविनाशी योग सूर्यदेव को सिखाया, सूर्यदेव ने मनु को बताया और मनु ने इक्ष्वाकु को बताया।
श्लोक 2
एवं परम्पराप्राप्तमिमं राजर्षयो विदुः।
स कालेनेह महता योगो नष्टः परन्तप॥
Transliteration
evaṁ paramparā-prāptam imaṁ rājarṣayo viduḥ
sa kāleneha mahatā yogo naṣṭaḥ parantapa
English
Thus handed down through disciplic succession, the royal sages understood this science. But with time, the yoga was lost, O Arjuna.
Hindi
यह ज्ञान परम्परा से राजर्षियों द्वारा जाना जाता था। परन्तु काल के प्रभाव से यह योग खो गया, हे परंतप।
श्लोक 3
स एवायं मया तेऽद्य योगः प्रोक्तः पुरातनः।
भक्तोऽसि मे सखा चेति रहस्यं ह्येतदुत्तमम्॥
Transliteration
sa evāyaṁ mayā te’dya yogaḥ proktaḥ purātanaḥ
bhakto’si me sakhā ceti rahasyaṁ hy etad uttamam
English
Today I speak to you this ancient yoga because you are My devotee and friend. This is a great secret.
Hindi
आज वही पुरातन योग मैं तुम्हें बता रहा हूँ क्योंकि तुम मेरे भक्त और मित्र हो। यह अत्यंत रहस्यपूर्ण ज्ञान है।
श्लोक 4
अर्जुन उवाच
अपरं भवतो जन्म परं जन्म विवस्वतः।
कथमेतद्विजानीयां त्वमादौ प्रोक्तवानिति॥
Transliteration
arjuna uvāca
aparaṁ bhavato janma paraṁ janma vivasvataḥ
katham etad vijānīyāṁ tvam ādau proktavān iti
English
Arjuna said: Your birth is recent, whereas the Sun-god’s birth is ancient. How am I to understand that You taught him in the beginning?
Hindi
अर्जुन बोले: आपका जन्म तो अभी का है, और विवस्वान का जन्म बहुत प्राचीन है। फिर आपने उन्हें प्रारम्भ में यह योग कैसे बताया?
श्लोक 5
श्रीभगवानुवाच
बहूनि मे व्यतीतानि जन्मानि तव चार्जुन।
तान्यहं वेद सर्वाणि न त्वं वेत्थ परन्तप॥
Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
bahūni me vyatītāni janmāni tava cārjuna
tāny ahaṁ veda sarvāṇi na tvaṁ vettha parantapa
English
The Lord said: O Arjuna, both you and I have passed through many births. I remember all of them, but you do not.
Hindi
भगवान बोले: हे अर्जुन, तुम्हारे और मेरे बहुत से जन्म बीत चुके हैं। मैं उन्हें सब जानता हूँ, पर तुम नहीं जानते।
श्लोक 6
अजोऽपि सन्नव्ययात्मा भूतानामीश्वरोऽपि सन्।
प्रकृतिं स्वामधिष्ठाय सम्भवाम्यात्ममायया॥
Transliteration
ajo’pi sann avyayātmā bhūtānām īśvaro’pi san
prakṛtiṁ svām adhiṣṭhāya sambhavāmy ātma-māyayā
English
Though unborn and eternal, and the Lord of all beings, I appear by My own power, controlling My nature.
Hindi
मैं जन्मरहित और अविनाशी हूँ, फिर भी समस्त प्राणियों का ईश्वर होकर भी अपनी प्रकृति को अधीन रखकर अपनी योगमाया से अवतरित होता हूँ।
श्लोक 7
यदा यदा ہि धर्मस्य ग्लानिर्भवति भारत।
अभ्युत्थानमधर्मस्य तदाऽअत्मानं सृजाम्यहम्॥
Transliteration
yadā yadā hi dharmasya glānir bhavati bhārata
abhyutthānam adharmasya tadātmānaṁ sṛjāmy aham
English
O Bharata, whenever righteousness declines and unrighteousness rises, at that time I manifest Myself.
Hindi
हे भारत, जब-जब धर्म की हानि और अधर्म की वृद्धि होती है, तब-तब मैं स्वयं प्रकट होता हूँ।
श्लोक 8
परित्राणाय साधूनां विनाशाय च दुष्कृताम्।
धर्मसंस्थापनार्थाय सम्भवामि युगे युगे॥
Transliteration
paritrāṇāya sādhūnāṁ vināśāya ca duṣkṛtām
dharma-saṁsthāpanārthāya sambhavāmi yuge yuge
English
To protect the righteous, to destroy the wicked, and to re-establish dharma, I appear age after age.
Hindi
साधुओं की रक्षा, दुष्टों का विनाश और धर्म की स्थापना के लिए मैं युग-युग में अवतरित होता हूँ।
श्लोक 9
जन्म कर्म च मे दिव्यं एवं यो वेत्ति तत्त्वतः।
त्यक्त्वा देहं पुनर्जन्म नैति मामेति सोऽर्जुन॥
Transliteration
janma karma ca me divyaṁ evaṁ yo vetti tattvataḥ
tyaktvā dehaṁ punar janma naiti mām eti so’rjuna
English
One who truly knows My divine birth and activities does not take birth again after leaving the body, O Arjuna; he attains Me.
Hindi
जो मेरे दिव्य जन्म और कर्म को तत्व से जान लेता है, वह शरीर त्यागने के बाद पुनर्जन्म नहीं लेता, हे अर्जुन, वह मुझे प्राप्त होता है।
श्लोक 10
वीतरागभयक्रोधा मन्मया मामुपाश्रिताः।
बहवो ज्ञानतपसा पूता मद्भावमागताः॥
Transliteration
vīta-rāga-bhaya-krodhā man-mayā mām upāśritāḥ
bahavo jñāna-tapasā pūtā mad-bhāvam āgatāḥ
English
Freed from attachment, fear and anger, being absorbed in Me and taking refuge in Me, many have purified themselves by knowledge and attained My state.
Hindi
राग, भय और क्रोध से रहित, मुझमें स्थित और मेरी शरण लेकर, अनेक लोग ज्ञान की तपस्या से शुद्ध होकर मेरे भाव को प्राप्त हुए।
श्लोक 11
ये यथा मां प्रपद्यन्ते तांस्तथैव भजाम्यहम्।
मम वर्त्मानुवर्तन्ते मनुष्याः पार्थ सर्वशः॥
Transliteration
ye yathā māṁ prapadyante tāṁs tathaiva bhajāmy aham
mama vartmānuvartante manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ
English
As people approach Me, I reciprocate with them. O Partha, all follow My path in every way.
Hindi
मनुष्य मुझे जैसे भजते हैं, मैं भी उन्हें वैसे ही फल देता हूँ। हे पार्थ, सभी मनुष्य मेरे ही मार्ग का अनुसरण करते हैं।
श्लोक 12
काङ्क्षन्तः कर्मणां सिद्धिं यजन्त इह देवताः।
क्षिप्रं हि मानुषे लोके सिद्धिर्भवति कर्मजा॥
Transliteration
kāṅkṣantaḥ karmaṇāṁ siddhiṁ yajante iha devatāḥ
kṣipraṁ hi mānuṣe loke siddhir bhavati karma-jā
English
Desiring success in action, people worship the gods here. Success from actions comes quickly in the human world.
Hindi
कर्मों में सफलता चाहने वाले लोग देवताओं की पूजा करते हैं, क्योंकि मनुष्यलोक में कर्मजन्य सिद्धि जल्दी मिलती है।
श्लोक 13
चातुर्वर्ण्यं मया सृष्टं गुणकर्मविभागशः।
तस्य कर्तारमपि मां विद्ध्यकर्तारमव्ययम्॥
Transliteration
cātur-varṇyaṁ mayā sṛṣṭaṁ guṇa-karma-vibhāgaśaḥ
tasya kartāram api māṁ viddhy akartāram avyayam
English
The four social divisions were created by Me according to qualities and actions. Although I am the creator, know Me to be the non-doer and eternal.
Hindi
चार वर्णों को मैंने गुण और कर्म के आधार पर रचा है। यद्यपि मैं उनका कर्ता हूँ, फिर भी मुझे अकर्त्ता और अविनाशी जानो।
श्लोक 14
न मां कर्माणि लिम्पन्ति न मे कर्मफले स्पृहा।
इति मां योऽभिजानाति कर्मभिर्न स बध्यते॥
Transliteration
na māṁ karmāṇi limpanti na me karma-phale spṛhā
iti māṁ yo’bhijānāti karmabhir na sa badhyate
English
Actions do not bind Me, nor do I desire the fruits of actions. One who knows this about Me is not bound by action.
Hindi
कर्म मुझे नहीं बाँधते और न ही मुझे कर्मफल की इच्छा है। जो यह समझ लेता है, वह भी कर्मों से बंधता नहीं।
श्लोक 15
एवं ज्ञात्वा कृतं कर्म पूर्वैरपि मुमुक्षुभिः।
कुरु कर्मैव तस्मात्त्वं पूर्वैः पूर्वतरं कृतम्॥
Transliteration
evaṁ jñātvā kṛtaṁ karma pūrvair api mumukṣubhiḥ
kuru karmaiva tasmāt tvaṁ pūrvaiḥ pūrvataraṁ kṛtam
English
Knowing this, seekers of liberation in ancient times performed action. Therefore you should also act as they did.
Hindi
इस ज्ञान को समझकर पूर्वकाल के मुमुक्षुओं ने कर्म किया। इसलिए हे अर्जुन, तुम्हें भी वही कर्म करना चाहिए जो उन्होंने किया।
श्लोक 16
किं कर्म किमकर्मेति कवयोऽप्यत्र मोहिताः।
तत्ते कर्म प्रवक्ष्यामि यज्ज्ञात्वा मोक्ष्यसेऽशुभात्॥
Transliteration
kiṁ karma kim akarmeti kavayo’py atra mohitāḥ
tat te karma pravakṣyāmi yaj jñātvā mokṣyase’śubhāt
English
Even the wise are confused about what is action and what is inaction. I shall explain this to you; knowing it, you will be freed from all evil.
Hindi
क्या कर्म है और क्या अकर्म, इसमें बुद्धिमान भी मोहित हो जाते हैं। इसलिए मैं तुम्हें कर्म का स्वरूप बताऊँगा, जिसे जानकर तुम अशुभ से मुक्त हो जाओगे।
श्लोक 17
कर्मणो ह्यपि बोद्धव्यं बोद्धव्यं च विकर्मणः।
अकर्मणश्च बोद्धव्यं गहना कर्मणो गतिः॥
Transliteration
karmaṇo hy api boddhavyaṁ boddhavyaṁ ca vikarmaṇaḥ
akarmaṇaś ca boddhavyaṁ gahanā karmaṇo gatiḥ
English
You must understand action, wrong action, and inaction. The nature of action is deep and difficult to grasp.
Hindi
कर्म को समझना है, विकर्म को समझना है और अकर्म को भी समझना है। कर्म की गति अत्यंत गूढ़ है।
श्लोक 18
कर्मण्यकर्म यः पश्येदकर्मणि च कर्म यः।
स बुद्धिमान्मनुष्येषु स युक्तः कृत्स्नकर्मकृत्॥
Transliteration
karmaṇy akarma yaḥ paśyed akarmaṇi ca karma yaḥ
sa buddhimān manuṣyeṣu sa yuktaḥ kṛtsna-karma-kṛt
English
One who sees inaction in action and action in inaction is wise among humans and truly performs all actions.
Hindi
जो कर्म में अकर्म और अकर्म में कर्म देखता है, वही मनुष्यों में बुद्धिमान है और वही सम्पूर्ण कर्म करने वाला है।
श्लोक 19
yasya sarve samārambhāḥ kāma-saṅkalpa-varjitāḥ।
jñānāgni-dagdha-karmāṇaṁ tam āhuḥ paṇḍitaṁ budhāḥ॥
Transliteration
yasya sarve samārambhāḥ kāma-saṅkalpa-varjitāḥ
jñānāgni-dagdha-karmāṇaṁ tam āhuḥ paṇḍitaṁ budhāḥ
English
One whose actions are free from desire and whose deeds are burnt by the fire of knowledge is called wise by the learned.
Hindi
जिस व्यक्ति के सभी कर्म कामना और संकल्प से रहित हों और जिसका कर्म ज्ञानाग्नि से भस्म हो चुका हो, उसे ज्ञानी कहा जाता है।
श्लोक 20
त्यक्त्वा कर्मफलासङ्गं नित्यतृप्तो निराश्रयः।
कर्मण्यभिप्रवृत्तोऽपि नैव किंचित्करोति सः॥
Transliteration
tyaktvā karma-phala-āsaṅgaṁ nitya-tṛpto nirāśrayaḥ
karmaṇy abhipravṛtto’pi naiva kiṁcit karoti saḥ
English
Having abandoned attachment to results, ever content, and dependent on nothing, one does not truly act even while engaged in action.
Hindi
कर्मफल की आसक्ति छोड़कर, सदा तृप्त और निराश्रित व्यक्ति, कर्म करते हुए भी वास्तव में कर्म नहीं करता।
श्लोक 21
निराशीर्यतचित्तात्मा त्यक्तसर्वपरिग्रहः।
शारीरं केवलं कर्म कुर्वन्नाप्नोति किल्बिषम्॥
Transliteration
nirāśīr yata-cittātmā tyakta-sarva-parigrahaḥ
śārīraṁ kevalaṁ karma kurvan nāpnoti kilbiṣam
English
Free from expectation, with controlled mind and self, and having given up all possessions, one incurs no sin by performing only bodily action.
Hindi
जो निराश है, मन और आत्मा को वश में रखता है और सब संग्रह छोड़ चुका है, वह केवल शरीर के लिए कर्म करके पाप को प्राप्त नहीं होता।
श्लोक 22
यदृच्छालाभसन्तुष्टो द्वन्द्वातीतो विमत्सरः।
समः सिद्धावसिद्धौ च कृत्वापि न निबध्यते॥
Transliteration
yadṛcchā-lābha-santuṣṭo dvandv-ātīto vimatsaraḥ
samaḥ siddhāv asiddhau ca kṛtvāpi na nibadhyate
English
Content with whatever comes by chance, beyond dualities, free from envy, balanced in success and failure, such a person is not bound by actions.
Hindi
जो यदृच्छा से मिले हुए में संतुष्ट है, द्वंद्वों से परे है, मत्सर रहित है और सफलता-असफलता में समान है, वह कर्म करके भी नहीं बंधता।
श्लोक 23
गतसङ्गस्य मुक्तस्य ज्ञानावस्थितचेतसः।
यज्ञायाचरतः कर्म समग्रं प्रविलीयते॥
Transliteration
gata-saṅgasya muktasya jñān-avasthita-cetasaḥ
yajñāyācarataḥ karma samagraṁ praviliyate
English
For one who is free from attachment, liberated, and whose mind is established in knowledge, all actions performed as sacrifice dissolve completely.
Hindi
जो आसक्ति रहित, मुक्त और ज्ञान में स्थित मन वाला होता है, उसका यज्ञ रूप से किया गया सम्पूर्ण कर्म लीन हो जाता है।
श्लोक 24
ब्रह्मार्पणं ब्रह्म हविर्ब्रह्माग्नौ ब्रह्मणा हुतम्।
ब्रह्मैव तेन गेन्तव्यं ब्रह्मकर्मसमाधिना॥
Transliteration
brahmārpaṇaṁ brahma havir brahmāgnau brahmaṇā hutam
brahmaiva tena gantavyaṁ brahma-karma-samādhinā
English
For one absorbed in Brahman, the offering is Brahman, the oblation is Brahman, it is offered by Brahman into the fire of Brahman. That person reaches Brahman alone.
Hindi
जो ब्रह्म में स्थित है उसके लिए अर्पण ब्रह्म है, हवि ब्रह्म है और ब्रह्माग्नि में ब्रह्म द्वारा हवन होता है। वह ब्रह्म-कर्म में समाहित होकर ब्रह्म को ही प्राप्त होता है।
श्लोक 25
दैवमेवापरे यज्ञं योगिनः पर्युपासते।
ब्रह्माग्नावपरे यज्ञं यज्ञेनैवोपजुह्वति॥
Transliteration
daivam evāpare yajñaṁ yoginaḥ paryupāsate
brahmāgnāv apare yajñaṁ yajñenaivopajuhvati
English
Some yogis worship the gods through sacrifice, while others offer sacrifice itself into the fire of Brahman.
Hindi
कुछ योगी देवताओं की उपासना को यज्ञ मानते हैं, और कुछ योगी यज्ञ को ही ब्रह्माग्नि में अर्पित करते हैं।
श्लोक 26
श्रोत्रादीनीन्द्रियाण्यन्ये संयमाग्निषु जुह्वति।
शब्दादीन्विषयानन्य इन्द्रियाग्निषु जुह्वति॥
Transliteration
śrotrādīn indriyāṇy anye saṁyam-āgniṣu juhvati
śabdādīn viṣayān anye indriyāgniṣu juhvati
English
Some offer the senses, such as hearing, into the fire of self-control. Others offer the sense objects, such as sound, into the fire of the senses.
Hindi
कुछ लोग श्रवण आदि इंद्रियों को संयम की अग्नि में समर्पित करते हैं। कुछ लोग शब्द आदि विषयों को इंद्रियाग्नि में अर्पित करते हैं।
श्लोक 27
सर्वाणीन्द्रियकर्माणि प्राणकर्माणि चापरे।
आत्मसंयमयोगाग्नौ जुह्वति ज्ञानदीपिते॥
Transliteration
sarvāṇīndriya-karmāṇi prāṇa-karmāṇi cāpare
ātma-saṁyama-yogāgnau juhvati jñāna-dīpite
English
Some offer all actions of the senses and life-airs into the fire of yoga ignited by knowledge.
Hindi
कुछ लोग इंद्रियों और प्राणों के सब कर्मों को ज्ञान से प्रकाशित आत्मसंयम की अग्नि में अर्पित करते हैं।
श्लोक 28
द्रव्ययज्ञास्तपोयज्ञा योगयज्ञास्तथापरे।
स्वाध्यायज्ञानयज्ञाश्च यतयः संशितव्रताः॥
Transliteration
dravya-yajñās tapo-yajñā yoga-yajñās tathāpare
svādhyāya-jñāna-yajñāś ca yatayaḥ saṁśita-vratāḥ
English
Some perform sacrifices through gifts, some through austerity, some through yoga practices, and others through study and knowledge.
Hindi
कुछ लोग दान से यज्ञ करते हैं, कुछ तपस्या से, कुछ योगाभ्यास से और कुछ स्वाध्याय व ज्ञान से यज्ञ करते हैं।
श्लोक 29
अपाने जुह्वति प्राणं प्राणेऽपानं तथापरे।
प्राणापानगती रुद्ध्वा प्राणायामपरायणाः॥
Transliteration
apāne juhvati prāṇaṁ prāṇe’pānaṁ tathāpare
prāṇāpāna-gatī ruddhvā prāṇāyāma-parāyaṇāḥ
English
Some offer the outgoing breath into the incoming breath, and the incoming into the outgoing, restraining the movements of both, absorbed in breath control.
Hindi
कुछ प्राण को अपान में और अपान को प्राण में अर्पित करते हैं, प्राण–अपान की गति को रोकते हुए प्राणायाम में निरत रहते हैं।
श्लोक 30
अपरे नियताहाराः प्राणा̃न् प्राणेषु जुह्वति।
सर्वेऽप्येते यज्ञविदो यज्ञक्षपितकल्मषाः॥
Transliteration
apare niyatāhārāḥ prāṇān prāṇeṣu juhvati
sarve’py ete yajña-vido yajña-kṣapita-kalmaṣāḥ
English
Others, with regulated diet, offer the breaths into the breaths. All these know the meaning of sacrifice and have their sins destroyed by it.
Hindi
अन्य लोग नियमित आहार लेकर प्राणों को प्राणों में अर्पित करते हैं। ये सभी यज्ञ का अर्थ जानते हैं और उनके पाप यज्ञ से नष्ट हो जाते हैं।
श्लोक 31
यज्ञशिष्टामृतभुजो यान्ति ब्रह्म सनातनम्।
नायं लोकोऽस्त्ययज्ञस्य कुतोऽन्यः कुरुसत्तम॥
Transliteration
yajña-śiṣṭāmṛta-bhujo yānti brahma sanātanam
nāyaṁ loko’sty ayajñasya kuto’nyaḥ kuru-sattama
English
Those who partake of the nectar of sacrifice go to the eternal Brahman. O best of Kurus, one who performs no sacrifice finds no happiness here or hereafter.
Hindi
यज्ञ के शेष अमृत को खाने वाले सनातन ब्रह्म को प्राप्त होते हैं। हे कुरुश्रेष्ठ, यज्ञ न करने वाले को न यह लोक मिलता है न परलोक।
श्लोक 32
एवं बहुविधा यज्ञा वितता ब्रह्मणो मुखे।
कर्मजान्विद्धि तान्सर्वानेवं ज्ञात्वा विमोक्ष्यसे॥
Transliteration
evaṁ bahu-vidhā yajñā vitatā brahmaṇo mukhe
karma-jān viddhi tān sarvān evaṁ jñātvā vimokṣyase
English
Thus, various types of sacrifices are described in the mouth of Brahman. Know all of them to arise from action. Knowing this, you shall be liberated.
Hindi
इस प्रकार अनेक प्रकार के यज्ञ ब्रह्म के मुख से विस्तारपूर्वक बताए गए हैं। इन्हें सब कर्मजन्य जानो। ऐसा जानकर तुम मुक्त हो जाओगे।
श्लोक 33
श्रेयो हि ज्ञानयज्ञात् कर्मयज्ञः परन्तप।
सर्वं कर्माखिलं पार्थ ज्ञाने परिसमाप्यते॥
Transliteration
śreyo hi jñāna-yajñāt karma-yajñaḥ parantapa
sarvaṁ karmākhilaṁ pārtha jñāne pari-samāpyate
English
O Arjuna, sacrifice through knowledge is superior to sacrifice through material offerings. All actions conclude in knowledge.
Hindi
हे परंतप, द्रव्ययज्ञ से ज्ञानयज्ञ श्रेष्ठ है। हे पार्थ, सभी कर्म अंत में ज्ञान में ही समाहित हो जाते हैं।
श्लोक 34
तद्विद्धि प्रणिपातेन परिप्रश्ने̃न सेवया।
उपदेक्ष्यन्ति ते ज्ञानं ज्ञानिनस्तत्त्वदर्शिनः॥
Transliteration
tad viddhi praṇipātena paripraśnena sevayā
upadekṣyanti te jñānaṁ jñāninas tattva-darśinaḥ
English
Learn that knowledge by approaching wise seers with humility, inquiry and service. Those who know the truth will teach you.
Hindi
ज्ञान को प्राप्त करो विनय, प्रश्न और सेवा से। तत्वदर्शी ज्ञानी तुम्हें वह ज्ञान सिखाएँगे।
श्लोक 35
यज्ज्ञात्वा न पुनर्मोहमेवं यास्यसि पाण्डव।
येन भूतान्यशेषेण द्रक्ष्यस्यात्मन्यथो मयि॥
Transliteration
yaj jñātvā na punar moham evaṁ yāsyasi pāṇḍava
yena bhūtāny aśeṣeṇa drakṣyasy ātmany atho mayi
English
Knowing this, O Pandava, you will never fall into delusion again. Through this knowledge, you will see all beings in your Self and in Me.
Hindi
हे पाण्डव, इस ज्ञान को जानकर तुम फिर कभी मोह में नहीं पड़ोगे और सभी प्राणियों को अपने में तथा मुझमें देखोगे।
श्लोक 36
अपि चेदसि पापेभ्यः सर्वेभ्यः पापकृत्तमः।
सर्वं ज्ञानप्लवेनैव वृजिनं सन्तरिष्यसि॥
Transliteration
api ced asi pāpebhyaḥ sarvebhyaḥ pāpa-kṛt-tamaḥ
sarvaṁ jñāna-plavenaiva vṛjinaṁ santariṣyasi
English
Even if you are the most sinful of all sinners, you will cross over all sin by the boat of knowledge.
Hindi
यदि तुम सभी पापियों में भी महापापी हो, तब भी ज्ञान रूपी नौका से समस्त पापों को पार कर जाओगे।
श्लोक 37
यथैधांसि समिद्धोऽग्निर्भस्मसात्कुरुतेऽर्जुन।
ज्ञानाग्निः सर्वकर्माणि भस्मसात्कुरुते तथा॥
Transliteration
yathaidhāṁsi samiddho’gnir bhasma-sāt kurute’rjuna
jñānāgniḥ sarva-karmāṇi bhasma-sāt kurute tathā
English
Just as a blazing fire reduces wood to ashes, O Arjuna, so does the fire of knowledge burn all actions.
Hindi
जैसे प्रज्वलित अग्नि लकड़ियों को भस्म कर देती है, वैसे ही ज्ञानाग्नि सभी कर्मों को भस्म कर देती है।
श्लोक 38
न हि ज्ञानेंन सदृशं पवित्रमिह विद्यते।
तत्स्वयं योगसंसिद्धः कालेनात्मनि विन्दति॥
Transliteration
na hi jñānena sadṛśaṁ pavitram iha vidyate
tat svayaṁ yoga-saṁsiddhaḥ kālenātmani vindati
English
There is nothing in this world as purifying as knowledge. One who is perfect in yoga finds this knowledge within himself in due time.
Hindi
इस संसार में ज्ञान जैसा पवित्र कुछ नहीं है। योग सिद्ध व्यक्ति समय आने पर इस ज्ञान को अपने भीतर पाता है।
श्लोक 39
श्रद्धावाँल्लभते ज्ञानं तत्परः संयतेन्द्रियः।
ज्ञानं लब्ध्वा परां शान्तिमचिरेणाधिगच्छति॥
Transliteration
śraddhāvāṁ labhate jñānaṁ tat-paraḥ saṁyatendriyaḥ
jñānaṁ labdhvā parāṁ śāntim acireṇādhigacchati
English
One with faith, devoted to the path and with controlled senses, attains knowledge. Having attained knowledge, he quickly reaches supreme peace.
Hindi
श्रद्धावान, तत्पर और इंद्रियनियंत्रित व्यक्ति ज्ञान प्राप्त करता है। ज्ञान मिलते ही वह शीघ्र ही परम शांति को प्राप्त करता है।
श्लोक 40
अज्ञश्चाश्रद्दधानश्च संशयात्मा विनश्यति।
नायं लोकोऽस्ति न परो न सुखं संशयात्मनः॥
Transliteration
ajñaś cāśraddadhānaś ca saṁśayātmā vinaśyati
nāyaṁ loko’sti na paro na sukhaṁ saṁśayātmanaḥ
English
The ignorant, the faithless and the doubting soul perish. Such a person finds neither this world, nor the next, nor happiness.
Hindi
अज्ञानी, अविश्वासी और संशययुक्त मनुष्य नष्ट हो जाता है। उसके लिए न यह लोक है, न परलोक और न सुख।
श्लोक 41
योगसंन्यस्तकर्माणं ज्ञानसञ्छिन्नसंशयम्।
आत्मवन्तं न कर्माणि निबध्नन्ति धनञ्जय॥
Transliteration
yoga-sannyasta-karmāṇaṁ jñāna-sañchinna-saṁśayam
ātmavantaṁ na karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya
English
O Dhananjaya, one who has renounced actions through yoga, whose doubts are cut by knowledge, and who is self-controlled is not bound by actions.
Hindi
हे धनंजय, जिसने योग द्वारा कर्मों का संन्यास किया है, जिसका संशय ज्ञान से कट गया है और जो आत्मसंयमी है, उसे कर्म बाँध नहीं सकते।
श्लोक 42
तस्मादज्ञानसम्भूतं हृत्स्थं ज्ञानासिनात्मनः।
छित्त्वैनं संशयं योगमातिष्ठोत्तिष्ठ भारत॥
Transliteration
tasmād ajñāna-sambhūtaṁ hṛt-sthaṁ jñānāsinātmaṇaḥ
chittvainaṁ saṁśayaṁ yogam ātiṣṭhoṭṭhiṣṭha bhārata
English
Therefore, with the sword of knowledge, cut the doubt born of ignorance residing in your heart. Stand up, O Bharata, and take to yoga.
Hindi
इसलिए अज्ञान से उत्पन्न हृदयस्थ संशय को ज्ञानरूपी तलवार से काट दो। हे भारत, योग में स्थित होकर उठ खड़े हो।