Bhagvad Gita, Hindu Religious

BHAGAVAD GITA — CHAPTER 17 ŚRADDHĀ–TRAYA VIBHĀGA YOGA (श्रद्धात्रय-विभाग-योग)

श्लोक 1

अर्जुन उवाच
ये शास्त्रविधिमुत्सृज्य यजन्ते श्रद्धयान्विताः।
तेषां निष्ठा तु का कृष्ण सत्त्वमाहो रजस्तमः॥

Transliteration
arjuna uvāca
ye śāstra-vidhim utsṛjya yajante śraddhayānvītāḥ
teṣāṁ niṣṭhā tu kā kṛṣṇa sattvam āho rajas tamaḥ

English
Arjuna said: Krishna, those who worship with faith but disregard the scriptures—what is their nature? Sattvic, rajasic, or tamasic?

Hindi
अर्जुन बोले: हे कृष्ण, जो शास्त्र-विधि छोड़कर श्रद्धा से यज्ञ करते हैं, उनकी निष्ठा कैसी होती है? सात्त्विक, राजसिक या तामसिक?

श्लोक 2

श्रीभगवानुवाच
त्रिविधा भवति श्रद्धा देहिनां सा स्वभावजा।
सात्त्विकी राजसी चैव तामसी चेति तां शृणु॥

Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
tri-vidhā bhavati śraddhā dehināṁ sā svabhāva-jā
sāttvikī rājasī caiva tāmasī ceti tāṁ śṛṇu

English
The Lord said: Faith in embodied beings is of three kinds, born of their nature—sattvic, rajasic, and tamasic. Hear about them.

Hindi
भगवान बोले: जीवों की श्रद्धा उनके स्वभाव से उत्पन्न तीन प्रकार की होती है—सात्त्विक, राजसिक और तामसिक। अब उसे सुनो।

श्लोक 3

सत्त्वानुरूपा सर्वस्य श्रद्धा भवति भारत।
श्रद्धामयोऽयं पुरुषो यो यच्छ्रद्धः स एव सः॥

Transliteration
sattvānurūpā sarvasya śraddhā bhavati bhārata
śraddhā-mayo’yaṁ puruṣo yo yac chraddhaḥ sa eva saḥ

English
A person’s faith matches his inner nature. One is made of faith; as a person’s faith is, so is he.

Hindi
मनुष्य की श्रद्धा उसके अंतःकरण के अनुसार होती है। मनुष्य श्रद्धामय है, जैसी उसकी श्रद्धा है, वैसा ही वह बन जाता है।

श्लोक 4

यजन्ते सात्त्विका देवान्यक्षराक्षांसि राजसाः।
प्रेतान्भूतगणांश्चान्ये यजन्ते तामसा जनाः॥

Transliteration
yajante sāttvikā devān yakṣa-rakṣāṁsi rājasāḥ
pretān bhūta-gaṇāṁś cānye yajante tāmasā janāḥ

English
Sattvic people worship the gods; rajasic worship spirits and yakṣas; tamasic worship ghosts and lower beings.

Hindi
सात्त्विक लोग देवताओं की उपासना करते हैं। राजसिक यक्ष और राक्षसों की, और तामसिक प्रेतों व नीच भूतों की पूजा करते हैं।

श्लोक 5–6

अशास्त्रविहितं घोरं तप्यन्ते ये तपो जनाः।
दम्भाहङ्कारसंयुक्ताः कामरागबलान्विताः॥
कर्शयन्तः शरीरस्थं भूतग्राममचेतसः।
मां चैवान्तःशरीरस्थं तान्विद्ध्यासुरनिश्चयान्॥

Transliteration
aśāstra-vihitaṁ ghoraṁ tapyante ye tapo janāḥ
dambhāhaṅkāra-samyuktāḥ kāma-rāga-balānvitāḥ
karśayantaḥ śarīra-sthaṁ bhūta-grāmam acetasaḥ
māṁ caivāntaḥ-śarīra-sthaṁ tān viddhy āsura-niścayān

English
People who practice severe austerities not sanctioned by scripture, filled with hypocrisy and ego, driven by desire,
torture the body and the inner self. Know them to be of demoniac resolve.

Hindi
जो लोग शास्त्र-विहित न होकर कठोर तप करते हैं, दम्भ और अहंकार से भरे, काम और राग से प्रेरित,
वे शरीर और उसमें स्थित आत्मा को कष्ट देते हैं। उन्हें आसुरी निश्चय वाले जानो।

श्लोक 7

आहारस्त्वपि सर्वस्य त्रिविधो भवति प्रियः।
यज्ञस्तपस्तथा दानं तेषां भेदमिमं शृणु॥

Transliteration
āhāras tv api sarvasya tri-vidho bhavati priyaḥ
yajñas tapas tathā dānaṁ teṣāṁ bhedam imaṁ śṛṇu

English
Food also is liked in three types by all. So too are sacrifice, austerity, and charity. Now hear their distinctions.

Hindi
आहार भी सभी को तीन प्रकार का प्रिय होता है। यज्ञ, तप और दान भी तीन-गुणों के अनुसार होते हैं। अब उनका भेद सुनो।

श्लोक 8

आयुःसत्त्वबलारोग्यसुखप्रीतिविवर्धनाः।
रस्याः स्निग्धाः स्थिरा हृद्याः आहाराः सात्त्विकप्रियाः॥

Transliteration
āyuḥ-sattva-bala-ārogya-sukha-prīti-vivardhanāḥ
rasyāḥ snigdhāḥ sthirā hṛdyā āhārāḥ sāttvika-priyāḥ

English
Foods that increase life, purity, strength, health, happiness, and cheer; juicy, smooth, nourishing—these are dear to sattvic people.

Hindi
जो आहार आयु, सत्त्व, बल, आरोग्य, सुख और प्रसन्नता बढ़ाते हैं, रसयुक्त, स्निग्ध, स्थिर और हृद्य होते हैं—वे सात्त्विकों को प्रिय हैं।

श्लोक 9

कट्वम्ललवणात्युष्णतीक्ष्णरूक्षविदाहिनः।
आहारा राजसस्येष्टा दुःखशोकामयप्रदाः॥

Transliteration
kaṭv-amla-lavaṇāty-uṣṇa-tīkṣṇa-rūkṣa-vidāhinaḥ
āhārā rājasasy eṣṭā duḥkha-śoka-āmaya-pradāḥ

English
Foods that are bitter, sour, salty, excessively hot, pungent, dry, and burning are liked by rajasic people and lead to pain, sorrow, and disease.

Hindi
कटु, खट्टे, नमकीन, बहुत गरम, तीक्ष्ण, रूखे और जलनकारी आहार राजसिकों को प्रिय होते हैं और दुःख, शोक व रोग देते हैं।

श्लोक 10

यातयामं गतरसं पूति पर्युषितं च यत्।
उच्छिष्टमपि चामेध्यं भोजनं तामसप्रियं॥

Transliteration
yāta-yāmaṁ gata-rasaṁ pūti paryuṣitaṁ ca yat
ucchiṣṭam api cāmedhyaṁ bhojanaṁ tāmasa-priyam

English
Stale, tasteless, putrid, leftover, impure food is dear to tamasic people.

Hindi
बासी, रसहीन, सड़ा, बहुत دیر पड़ा, जूठा और अशुद्ध भोजन तामसिकों को प्रिय होता है।

श्लोक 11

अफलकाङ्क्षिभिर्यज्ञो विधिदृष्टो य इज्यते।
यष्टव्यमेवेति मनः समाधाय स सात्त्विकः॥

Transliteration
a-phala-kāṅkṣibhir yajño vidhi-dṛṣṭo ya ijyate
yaṣṭavyam eveti manaḥ samādhāya sa sāttvikaḥ

English
A sacrifice performed according to scriptural rule, with no desire for reward, with a steady mind—this is sattvic.

Hindi
जो यज्ञ शास्त्र-विधि से, फल की इच्छा बिना, “यज्ञ करना ही है” इस भाव से होता है—वह सात्त्विक है।

श्लोक 12

अभिसन्धाय तु फलं दम्भार्थमपि चैव यत्।
इज्यते भरतश्रेष्ठ तं यज्ञं विद्धि राजसम्॥

Transliteration
abhisandhāya tu phalaṁ dambhārtham api caiva yat
ijyate bharata-śreṣṭha taṁ yajñaṁ viddhi rājasam

English
A sacrifice done with the aim of reward or show—Arjuna, know that to be rajasic.

Hindi
जो यज्ञ फल और दिखावे की इच्छा से किया जाए, हे भरतश्रेष्ठ, वह राजसिक है।

श्लोक 13

विधिहीनमसंस्कृतं मन्त्रहीनमदक्षिणम्।
श्रद्धाविरहितं यज्ञं तामसं परिचक्षते॥

Transliteration
vidhi-hīnam asaṁskṛtaṁ mantra-hīnam adakṣiṇam
śraddhā-virahitaṁ yajñaṁ tāmasaṁ paricakṣate

English
A sacrifice without scriptural method, without sanctity, without proper mantras or offerings, without faith—this is tamasic.

Hindi
जो यज्ञ विधिहीन, असंस्कारित, मन्त्रहीन, दक्षिणारहित और श्रद्धाहीन हो—वह तामसिक कहलाता है।

श्लोक 14

देवद्विजगुरुप्राज्ञपूजनं शौचमार्जवम्।
ब्रह्मचर्यमहिंसा च शरीरं तप उच्यते॥

Transliteration
deva-dvija-guru-prājña-pūjanaṁ śaucaṁ ārjavam
brahmacaryam ahiṁsā ca śarīraṁ tapa ucyate

English
Worship of gods, brahmins, teacher, and wise beings; purity, simplicity, self-control, and nonviolence—these are austerities of the body.

Hindi
देव, द्विज, गुरु और ज्ञानी का सम्मान; शुचिता, सरलता, ब्रह्मचर्य और अहिंसा—ये शरीर का तप हैं।

श्लोक 15

अनुद्वेगकरं वाक्यं सत्यं प्रियहितं च यत्।
स्वाध्यायाभ्यसनं चैव वाङ्मयं तप उच्यते॥

Transliteration
anudvega-karaṁ vākyaṁ satyaṁ priya-hitaṁ ca yat
svādhyāyābhyasanaṁ caiva vāṇ-mayaṁ tapa ucyate

English
Words that do not disturb, that are truthful, pleasant, and beneficial, along with study of scriptures—these are austerities of speech.

Hindi
जो वाणी उद्वेग न पैदा करे, सत्य हो, प्रिय और हितकारी हो, तथा स्वाध्याय—ये वाणी का तप कहलाते हैं।

श्लोक 16

मनः प्रसादः सौम्यता मौनमात्मविनिग्रहः।
भावसंशुद्धिरित्येतत्तपो मानसमुच्यते॥

Transliteration
manaḥ-prasādaḥ saumyatā maunam ātma-vinigrahaḥ
bhāva-saṁśuddhir ity etat tapo mānasam ucyate

English
Calmness of mind, gentleness, silence, self-control, and purity of heart—these are austerities of the mind.

Hindi
मन की प्रसन्नता, सौम्यता, मौन, आत्मसंयम और भावों की शुद्धता—ये मन का तप हैं।

श्लोक 17

श्रद्धया परया तप्तं तपस्तत्त्रिविधं नरैः।
अफलाकाङ्क्षಿಭिर्युक्तैः सात्त्विकं परिचक्षते॥

Transliteration
śraddhayā parayā taptaṁ tapas tat tri-vidhaṁ naraiḥ
a-phala-kāṅkṣibhir yuktaiḥ sāttvikaṁ paricakṣate

English
Austerities done with deep faith, without desire for reward, are called sattvic.

Hindi
जो तप परा श्रद्धा से और बिना फल-इच्छा के किया जाए, वह सात्त्विक कहलाता है।

श्लोक 18

सत्कारमानपूजार्थं तपो दम्भेन चैव यत्।
क्रियते तदिह प्रोक्तं राजसं चलमध्रुवम्॥

Transliteration
satkāra-māna-pūjārthaṁ tapo dambhena caiva yat
kriyate tad iha proktaṁ rājasaṁ calam adruvam

English
Austerity performed for respect, honor, and worship, or out of show, is rajasic—unstable and temporary.

Hindi
जो तप सम्मान, मान और पूजा पाने के लिए, या दम्भ से किया जाए—वह राजसिक है, अस्थिर और क्षणिक है।

श्लोक 19

मूढग्रहेणात्मनो यत्पीडया क्रियते तपः।
परस्योत्सादनार्थं वा तत्तामसमुदाहृतम्॥

Transliteration
mūḍha-graheṇātmano yat pīḍayā kriyate tapaḥ
parasyo’tsādana-arthaṁ vā tat tāmasam udāhṛtam

English
Austerity done with foolish stubbornness, causing self-torture or harming others, is tamasic.

Hindi
जो तप मूढ़ता से, अपने को कष्ट देकर या किसी को हानि पहुँचाने हेतु किया जाए—वह तामसिक है।

श्लोक 20

दातव्यमिति यद्दानं दीयतेऽनुपकारिणे।
देशे काले च पात्रे च तद्दानं सात्त्विकं स्मृतम्॥

Transliteration
dātavyam iti yad dānaṁ dīyate’nupakāriṇe
deśe kāle ca pātre ca tad dānaṁ sāttvikaṁ smṛtam

English
Charity given without expecting return, at the right place, time, and to a worthy person, is sattvic.

Hindi
जो दान कर्तव्य समझकर, बिना प्रतिफल की अपेक्षा, समय, स्थान और पात्र के अनुसार किया जाए—वह सात्त्विक है।

श्लोक 21

यत्तु प्रत्युपकारार्थं फलमुद्दिश्य वा पुनः।
दीयते च परिक्लिष्टं तद्दानं राजसं स्मृतम्॥

Transliteration
yat tu pratyupakārārthaṁ phalam uddiśya vā punaḥ
dīyate ca parikliṣṭaṁ tad dānaṁ rājasaṁ smṛtam

English
Charity given with expectation of return, or with desire for reward, or given reluctantly—this is rajasic.

Hindi
जो दान प्रत्युपकार या फल की इच्छा से, या मन में खिंचाव के साथ दिया जाए—वह राजसिक है।

श्लोक 22

अदेशकाले यद्दानमपात्रेभ्यश्च दीयते।
असत्कृतमवज्ञातं तत्तामसमुदाहृतम्॥

Transliteration
adeśa-kāle yad dānam apātrebhyaś ca dīyate
asatkṛtam avajñātaṁ tat tāmasam udāhṛtam

English
Charity given at the wrong place or time, to the unworthy, without respect or care—this is tamasic.

Hindi
जो दान अनुचित समय-स्थान पर, अपात्र को, अनादरपूर्वक या उपेक्षा से दिया जाए—वह तामसिक है।

श्लोक 23

ॐ तत्सदिति निर्देशो ब्रह्मणस्त्रिविधः स्मृतः।
ब्राह्मणास्तेन वेदाश्च यज्ञाश्च विहिताः पुरा॥

Transliteration
oṁ tat sad iti nirdeśo brahmaṇas tri-vidhaḥ smṛtaḥ
brāhmaṇās tena vedāś ca yajñāś ca vihitāḥ purā

English
“Om Tat Sat”—these three words are known as names of Brahman. By them the Brahmins, Vedas, and sacrifices were created long ago.

Hindi
“ॐ तत् सत्”—ये तीन ब्रह्म के नाम माने गए हैं। इन्हीं से ब्राह्मण, वेद और यज्ञ प्राचीनकाल में प्रकट हुए।

श्लोक 24

तस्मादोमित्युदाहृत्य यज्ञदानतपःक्रियाः।
प्रवर्तन्ते विधानोक्ताः सततं ब्रह्मवादिनाम्॥

Transliteration
tasmād om ity udāhṛtya yajña-dāna-tapaḥ-kriyāḥ
pravartante vidhānoktāḥ satataṁ brahma-vādinām

English
Therefore, those who follow spiritual teachings begin all acts of sacrifice, charity, and austerity with “Om.”

Hindi
इसी कारण ब्रह्मवादी लोग यज्ञ, दान और तप जैसे विधि-विहित कार्यों का आरंभ “ॐ” कहकर करते हैं।

श्लोक 25

तदित्यनभिसन्धाय फलं यज्ञतपःक्रियाः।
दानक्रियाश्च विविधाः क्रियन्ते मोक्षकाङ्क्षिभिः॥

Transliteration
tat ity anabhisandhāya phalaṁ yajña-tapaḥ-kriyāḥ
dāna-kriyāś ca vividhāḥ kriyante mokṣa-kāṅkṣibhiḥ

English
Those seeking liberation perform sacrifice, austerity, and charity with the word “Tat,” without attachment to results.

Hindi
मोक्ष चाहने वाले यज्ञ, तप और दान को “तत्” भावना से करते हैं, अर्थात् फल की इच्छा छोड़कर।

श्लोक 26–27

सद्भावे साधुभावे च सदित्येतत्प्रयुज्यते।
प्रशस्ते कर्मणि तथा सच्छब्दः पार्थ युज्यते॥
यज्ञे तपसि दाने च स्थितिः सदिति चोच्यते।
कर्म चैव तदर्थीयं सदित्येवाभिधीयते॥

Transliteration
sad-bhāve sādhubhāve ca sad ity etat prayujyate
praśaste karmaṇi tathā sać-śabdaḥ pārtha yujyate
yajñe tapasi dāne ca sthitiḥ sad iti cocyate
karma caiva tad-arthīyaṁ sad ity evābhidhīyate

English
“Sat” is used to indicate truth and goodness, Arjuna. It is also used for righteous actions.
Steadfastness in sacrifice, austerity, and charity is called “Sat.” Any action done for such purposes is also called “Sat.”

Hindi
“सत्” शब्द सत्य और शुभ भाव के लिए प्रयुक्त होता है, हे पार्थ। यह प्रशंसनीय कर्मों पर भी लागू होता है।
यज्ञ, तप और दान में स्थिरता “सत्” कहलाती है। और जो कर्म इन उद्देश्यों के लिए किया जाए, वह भी “सत्” कहलाता है।

श्लोक 28

अश्रद्धया हुतं दत्तं तपस्तप्तं कृतं च यत्।
असदित्युच्यते पार्थ न च तत्प्रेत्य न इह॥

Transliteration
aśraddhayā hutaṁ dattaṁ tapas taptaṁ kṛtaṁ ca yat
asad ity ucyate pārtha na ca tat pretya na iha

English
Whatever is offered, given, or done as austerity or act without faith is called “Asat”—it bears no result here or hereafter.

Hindi
जो हवन, दान, तप या कोई भी कर्म बिना श्रद्धा के किया जाए, वह “असत्” कहा जाता है। उसका न यहाँ फल मिलता है, न परलोक में।

Panditjee
Author: Panditjee

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *