Bhagvad Gita, Hindu Religious

BHAGAVAD GITA — CHAPTER 16 DAIVĀSURA–SAMPAD–VIBHĀGA YOGA (दैवासुर-सम्पद्-विभाग-योग)

श्लोक 1–3

श्रीभगवानुवाच
अभयं सत्त्वसंशुद्धिर्ज्ञानयोगव्यवस्थितिः।
दानं दमश्च यज्ञश्च स्वाध्यायस्तप आर्जवम्॥
अहिंसा सत्यमक्रोधस्त्यागः शान्तिरपैशुनम्।
दया भूतेष्वलोलुप्त्वं मार्दवं ह्रीरचापलम्॥
तेजः क्षमा धृतिः शौचमद्रोहो नातिमानिता।
भवन्ति सम्पदं दैवीमभिजातस्य भारत॥

Transliteration
abhayaṁ sattva-saṁśuddhir jñāna-yoga-vyavasthitiḥ
dānaṁ damaś ca yajñaś ca svādhyāyas tapa ārjavam
ahiṁsā satyam akrodhas tyāgaḥ śāntir apaiśunam
dayā bhūteṣv aloluptvaṁ mārdavaṁ hrīr acāpalam
tejaḥ kṣamā dhṛtiḥ śaucam adroho nātimānitā
bhavanti sampadaṁ daivīm abhijātasya bhārata

English
Fearlessness, purity of mind, steadfastness in knowledge and yoga, charity, self-control, sacrifice, study of scriptures, austerity, honesty;
Nonviolence, truthfulness, absence of anger, renunciation, peace, absence of fault-finding;
Compassion to beings, non-greed, gentleness, modesty, steadiness;
Vigor, forgiveness, fortitude, purity, absence of hatred, absence of pride—
These qualities belong to one born with divine nature.

Hindi
निर्भयता, मन की शुद्धि, ज्ञान और योग में स्थिरता, दान, दम, यज्ञ, स्वाध्याय, तप और सरलता;
अहिंसा, सत्य, क्रोध का अभाव, त्यागभाव, शांति, चुगली न करना;
सभी प्राणियों पर दया, अलोलुपता, नम्रता, लज्जा, स्थिरता;
तेज, क्षमा, धृति, शुचिता, द्वेष का अभाव और अहंभाव का न होना—
ये सब दिव्य संपदा वाले मनुष्य के लक्षण हैं।

श्लोक 4

दम्भो दर्पोऽभिमानश्च क्रोधः पारुष्यमेव च।
अज्ञानं चाभिजातस्य पार्थ सम्पदमासुरीम्॥

Transliteration
dambho darpo’bhimānaś ca krodhaḥ pāruṣyam eva ca
ajñānaṁ cābhijātasya pārtha sampadām āsurīm

English
Hypocrisy, arrogance, pride, anger, harshness, and ignorance—these qualities indicate a person born with demoniac nature.

Hindi
ढोंग, अहंकार, अभिमान, क्रोध, कठोरता और अज्ञान—ये आसुरी संपदा वाले मनुष्य के लक्षण हैं।

श्लोक 5

दैवी सम्पद्विमोक्षाय निबन्धायासुरी मता।
मा शुचः सम्पदं दैवीमभिजातोऽसि पाण्डव॥

Transliteration
daivī sampad vimokṣāya nibandhāyāsurī matā
mā śucaḥ sampadaṁ daivīm abhijāto’si pāṇḍava

English
Divine qualities lead to liberation; demoniac qualities lead to bondage.
Do not grieve, Arjuna—you are born with divine qualities.

Hindi
दैवी संपदा मोक्ष की ओर ले जाती है और आसुरी संपदा बंधन की ओर।
हे पाण्डव, शोक मत करो—तुम दिव्य संपत्ति वाले जन्मे हो।

श्लोक 6

द्वौ भूतसर्गौ लोकेऽस्मिन्दैव आसुर एव च।
दैवो विस्तरशः प्रोक्त आसुरं पार्थ मे शृणु॥

Transliteration
dvau bhūta-sargau loke’smin daiva āsura eva ca
daivo vistaraśaḥ prokta āsuraṁ pārtha me śṛṇu

English
There are two kinds of beings in this world: divine and demoniac. I have described the divine; now hear from Me about the demoniac.

Hindi
इस जगत में दो प्रकार के जन हैं—दैवी और आसुरी। दैवी का वर्णन हो चुका, अब आसुरी स्वभाव सुनो।

श्लोक 7

प्रवृत्तिं च निवृत्तिं च जना न विदुरासुराः।
न शौचं नापि चाचारो न सत्यं तेषु विद्यते॥

Transliteration
pravṛttiṁ ca nivṛttiṁ ca janā na vidur āsurāḥ
na śaucaṁ nāpi cācāro na satyaṁ teṣu vidyate

English
Demoniac people do not understand right action or restraint. They lack purity, proper conduct, and truthfulness.

Hindi
आसुरी लोग न प्रवृत्ति जानते हैं, न निवृत्ति। उनमें न शुचिता होती है, न आचार, न सत्य ही रहता है।

श्लोक 8

असत्यमप्रतिष्ठं ते जगदाहुरनीश्वरम्।
अपरस्परसम्भूतं किमन्यत्कामहैतुकम्॥

Transliteration
asatyam apratiṣṭhaṁ te jagad āhur anīśvaram
aparaspara-sambhūtaṁ kim anyat kāma-haitukam

English
They say the world is unreal, without support, without God, and born of mutual desire alone.

Hindi
वे कहते हैं कि यह जगत असत्य है, बिना आधार है, ईश्वर-रहित है, और केवल काम से उत्पन्न है।

श्लोक 9

एतां दृष्टिमवष्टभ्य नष्टात्मानोऽल्पबुद्धयः।
प्रभवन्त्युग्रकर्माणः क्षयाय जगतोऽहिताः॥

Transliteration
etāṁ dṛṣṭim avaṣṭabhya naṣṭātmāno’lpa-buddhayaḥ
prabhavanty ugra-karmāṇaḥ kṣayāya jagato’ hitāḥ

English
Holding such views, lost in themselves and of small understanding, they engage in violent actions meant to destroy the world.

Hindi
ऐसी दृष्‍टि अपनाकर, आत्मविनष्ट और अल्पबुद्धि लोग उग्र कर्म करते हैं और जगत के विनाश का कारण बनते हैं।

श्लोक 10

काममाश्रित्य दुष्पूरं दम्भमानमदान्विताः।
मोहाद्गृहीत्वाऽसद्ग्राहान्प्रवर्तन्तेऽशुचिव्रताः॥

Transliteration
kāmam āśritya duṣpūraṁ dambha-māna-madānvitāḥ
mohād gṛhītvāsad-grāhān pravartante’śuci-vratāḥ

English
Filled with insatiable desire, hypocrisy, arrogance, and intoxicated by ego, they follow impure vows driven by delusion.

Hindi
अतृप्त कामनाओं, दम्भ, अहंकार और मद से ग्रस्त ये लोग मोहवश असद् मार्ग पकड़कर अशुचि व्रतों में प्रवृत्त रहते हैं।

श्लोक 11–12

चिन्तामपरिमेयां च प्रलयान्तामुपाश्रिताः।
कामोपभोगपरमा एतावदिति निश्चिताः॥
आशापाशशतैर्बद्धाः कामक्रोधपरायणाः।
ईहन्ते कामभोगार्थमन्यायेनार्थसञ्चयान्॥

Transliteration
cintām aparimeyāṁ ca pralayāntām upāśritāḥ
kāmopabhoga-paramā etāvad iti niścitāḥ
āśā-pāśa-śatair baddhāḥ kāma-krodha-parāyaṇāḥ
īhante kāma-bhogārtham anyāyenārtha-saṁcayān

English
Obsessed with endless anxiety lasting until death, convinced that fulfilling desires is the only goal,
Bound by hundreds of expectations, devoted to desire and anger, they seek wealth by unjust means for sense enjoyment.

Hindi
असीम चिन्ताओं में फँसे, मृत्यु तक उन्हीं में डूबे रहते हैं। वे मानते हैं कि भोग ही जीवन का लक्ष्य है।
सैकड़ों आशाओं के बंधन में जकड़े, काम और क्रोध में लीन, वे अन्यायपूर्वक धन अर्जित करना चाहते हैं।

श्लोक 13–14

इदमद्य मया लब्धमिमं प्राप्स्ये मनोरथम्।
इदमस्तीदमपि मे भविष्यति पुनर्धनम्॥
असौ मया हतः शत्रुर्हनिष्ये चापरानपि।
ईश्वरोऽहमहं भोगी सिद्धोऽहं बलवान्सुखी॥

Transliteration
idam adya mayā labdham imaṁ prāpsye manoratham
idam astīdam api me bhaviṣyati punar dhanam
asau mayā hataḥ śatrur haniṣye cāparān api
īśvaro’ham ahaṁ bhogī siddho’haṁ balavān sukhī

English
They think: “I have gained this today, I shall get this desire fulfilled. I have this wealth and more will come.
I have destroyed that enemy and will destroy others too. I am the lord, I enjoy. I am perfect, strong, and happy.”

Hindi
वे सोचते हैं: “आज इतना पाया है, आगे और मिलेगा। यह धन मेरा है, और बढ़ेगा।
यह शत्रु मैंने मारा, औरों को भी मारूँगा। मैं ही ईश्वर हूँ, भोगी हूँ, सिद्ध हूँ, बलवान हूँ, सुखी हूँ।”

श्लोक 15

आढ्योऽभिजनवानस्मि कोऽन्योऽस्ति सदृशो मया।
यक्ष्ये दास्यामि मोदिष्य इत्यज्ञानविमोहिताः॥

Transliteration
āḍhyo’bhijanavān asmi ko’nyo’sti sadṛśo mayā
yakṣye dāsyāmi modiṣya ity ajñāna-vimohitāḥ

English
“I am wealthy and high-born; who is equal to me? I will perform rituals, give charity, enjoy!”
Thus they are deluded by ignorance.

Hindi
“मैं धनी हूँ, कुलीन हूँ, मेरे समान कौन है? मैं यज्ञ करूँगा, दान दूँगा, मौज करूँगा।”
इस प्रकार वे अज्ञान से मोहित रहते हैं।

श्लोक 16

अनेनैव हतान्तान्ताः तमस्र्वंयानि योनिषु।
आसुरीं योनिमापन्ना मूढा जन्मनि जन्मनि॥

Transliteration
aneka-citta-vibhrāntā mohajāla-samāvṛtāḥ
prasaktāḥ kāma-bhogeṣu patanti narake’śucau

English
Bewildered by many thoughts, trapped in a net of delusion, absorbed in sense enjoyment, they fall into impure hell.

Hindi
अनेक विक्षिप्त चिंताओं में उलझे, मोहजाल में फँसे, भोगों में डूबे, वे अशुचि नरकों में गिरते हैं।

श्लोक 17

आत्मसम्म्भाविताः स्तब्धा धनमानमदान्विताः।
यजन्ते नामयज्ञैस्ते दम्भेनाविधिपूर्वकम्॥

Transliteration
ātma-sambhāvitāḥ stabdhā dhana-māna-madānvitāḥ
yajante nāma-yajñais te dambhenāvidhi-pūrvakam

English
Self-glorifying, stubborn, filled with pride of wealth and arrogance, they perform mock sacrifices out of hypocrisy, ignoring proper rules.

Hindi
आत्म-प्रशंसा से भरे, अहंकारी, धन और मद के घमंड में डूबे ये लोग दम्भ से अविधिपूर्वक नाममात्र के यज्ञ करते हैं।

श्लोक 18

अहङ्कारं बलं दर्पं कामं क्रोधं च संश्रिताः।
मामात्मपरदेहेषु प्रद्विषन्तोऽभ्यसूयकाः॥

Transliteration
ahaṅkāraṁ balaṁ darpaṁ kāmaṁ krodhaṁ ca saṁśritāḥ
mām ātma-para-deheṣu pradvishanto’bhyasūyakāḥ

English
Filled with ego, power, arrogance, desire, and anger, these envious ones hate Me in their own and others’ bodies.

Hindi
अहंकार, बल, दर्प, काम और क्रोध के आश्रित ये लोग अपने और दूसरों के शरीरों में स्थित मुझसे द्वेष रखते हैं।

श्लोक 19–20

तानहं द्विषतः क्रूरान् संसारेषु नराधमान्।
क्षिपाम्यजस्रमशुभानासुरीष्वेव योनिषु॥
आसुरीं योनिमापन्ना मूढा जन्मनि जन्मनि।
मामप्राप्यैव कौन्तेय ततो यान्त्यधमां गतिम्॥

Transliteration
tān ahaṁ dviṣataḥ krūrān saṁsāreṣu narādhamān
kṣipāmy ajasram aśubhān āsurīṣv eva yoniṣu
āsurīṁ yonim āpannā mūḍhā janmani janmani
mām aprāpyaiva kaunteya tato yānty adhamāṁ gatim

English
These hateful, cruel, and sinful lowest of humans I repeatedly cast into demoniac births.
Falling into such wombs life after life, failing to reach Me, they continue on the lowest path.

Hindi
इन द्वेषपूर्ण, क्रूर, अशुभ और नराधम लोगों को मैं बार-बार आसुरी योनियों में डालता हूँ।
ऐसी योनियाँ प्राप्त करके, बार-बार जन्म लेते हुए, हे कौन्तेय, वे मुझे न पाकर अधम गति को जाते हैं।

श्लोक 21–22

त्रिविधं नरकस्येदं द्वारं नाशनमात्मनः।
कामः क्रोधस्तथा लोभस्तस्मादेतत्त्रयं त्यजेत्॥
एतैरिमोक्तः कौन्तेय तमोद्वारैस्त्रीभिर्नरः।
आचरत्यात्मनः श्रेयस्ततो याति परां गतिम्॥

Transliteration
tri-vidhaṁ narakasyedaṁ dvāraṁ nāśanam ātmanaḥ
kāmaḥ krodhas tathā lobhas tasmād etat trayaṁ tyajet
etair vimuktaḥ kaunteya tamo-dvārais tribhir naraḥ
ācaraty ātmanaḥ śreyas tato yāti parāṁ gatim

English
There are three gates to hell—desire, anger, and greed—leading to self-destruction. One should abandon them.
Freed from these three gates of darkness, a person acts for his upliftment and attains the supreme state.

Hindi
नरक के तीन द्वार हैं—काम, क्रोध और लोभ—ये आत्मा के विनाशक हैं। इसलिए इन्हें त्याग देना चाहिए।
इन तीन तमो-द्वारों से मुक्त होकर मनुष्य अपना कल्याण करता है और परम गति को प्राप्त होता है।

श्लोक 23–24

यः शास्त्रविधिमुत्सृज्य वर्तते कामकारतः।
न स सिद्धिमवाप्नोति न सुखं न परां गतिम्॥
तस्माच्छास्त्रं प्रमाणं ते कार्याकार्यव्यवस्थितौ।
ज्ञात्वा शास्त्रविधानोक्तं कर्म कर्तुमिहार्हसि॥

Transliteration
yaḥ śāstra-vidhim utsṛjya vartate kāma-kārataḥ
na sa siddhim avāpnoti na sukhaṁ na parāṁ gatim
tasmāc chāstraṁ pramāṇaṁ te kāryākārya-vyavasthitau
jñātvā śāstra-vidhānoktaṁ karma kartum ihārhasi

English
One who ignores scriptural guidance and acts according to personal desire attains neither perfection, nor happiness, nor the supreme goal.
Therefore, let scripture be your standard in determining duty. After understanding the scriptural teaching, act accordingly.

Hindi
जो शास्त्र-विधि को छोड़कर अपनी इच्छा से कार्य करता है, वह न सिद्धि पाता है, न सुख, न परम गति।
इसलिए कर्तव्य-अकर्तव्य को समझने में शास्त्र ही प्रमाण हैं। शास्त्र में बताए हुए कर्म को समझकर ही आचरण करना चाहिए।

 

Panditjee
Author: Panditjee

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *