Blog
BHAGAVAD GITA — CHAPTER 1 (ARJUNA VIṢĀDA YOGA)
श्लोक 1
धृतराष्ट्र उवाच
धर्मक्षेत्रे कुरुक्षेत्रे समवेता युयुत्सवः।
मामकाः पाण्डवाश्चैव किमकुर्वत सञ्जय॥
Transliteration
dhṛtarāṣṭra uvāca
dharma-kṣetre kuru-kṣetre samavetā yuyutsavaḥ
māmakāḥ pāṇḍavāś caiva kim akurvata sañjaya
English
Dhritarashtra said: O Sanjaya, gathered on the holy field of Kurukshetra and eager for battle, what did my sons and the sons of Pandu do?
Hindi
धृतराष्ट्र बोले: संजय, धर्मभूमि कुरुक्षेत्र में युद्ध की इच्छा से एकत्र हुए मेरे पुत्र और पाण्डवों ने क्या किया?
श्लोक 2
सञ्जय उवाच
दृष्ट्वा तु पाण्डवानीकं व्यूढं दुर्योधनस्तदा।
आचार्यमुपसङ्गम्य राजा वचनमब्रवीत्॥
Transliteration
sañjaya uvāca
dṛṣṭvā tu pāṇḍavānīkaṁ vyūḍhaṁ duryodhanas tadā
ācāryam upasaṅgamya rājā vacanam abravīt
English
Sanjaya said: Seeing the Pandava army arranged in formation, King Duryodhana approached his teacher and spoke.
Hindi
संजय बोले: पाण्डवों की व्यवस्थित सेना को देखकर दुर्योधन अपने आचार्य के पास गया और बोला।
श्लोक 3
पश्यैतां पाण्डुपुत्राणामाचार्य महतीं चमूम्।
व्यूढां द्रुपदपुत्रेण तव शिष्येण धीमता॥
Transliteration
paśyaitāṁ pāṇḍu-putrāṇām ācārya mahatīṁ camūm
vyūḍhāṁ drupada-putreṇa tava śiṣyeṇa dhīmatā
English
Teacher, see this mighty army of the Pandavas, arranged by your intelligent disciple, the son of Drupada.
Hindi
आचार्य, पाण्डवों की इस विशाल सेना को देखें जिसे आपके ही बुद्धिमान शिष्य द्रुपदपुत्र ने सजाया है।
श्लोक 4
अत्र शूरा महेष्वासा भीमार्जुनसमा युधि।
युयुधानो विराटश्च द्रुपदश्च महारथः॥
Transliteration
atra śūrā maheṣvāsā bhīmārjuna-samā yudhi
yuyudhāno virāṭaś ca drupadaś ca mahā-rathaḥ
English
Here are mighty warriors equal to Bhima and Arjuna: Yuyudhāna, Virāta and the great chariot-warrior Drupada.
Hindi
यहाँ भीम और अर्जुन के समान कई योद्धा हैं, जैसे युयुधान, विराट और महारथी द्रुपद।
श्लोक 5
धृष्टकेतुश्चेकितानः काशिराजश्च वीर्यवान्।
पुरुजित्कुन्तिभोजश्च शैब्यश्च नरपुङ्गवः॥
Transliteration
dhṛṣṭaketuś cekitānaḥ kāśirājaś ca vīryavān
purujit kuntibhojaś ca śaibyaś ca nara-puṅgavaḥ
English
Dhrishtaketu, Cekitāna, the valiant king of Kashi, Purujit, Kuntibhoja and Shaibya, all excellent men, are present.
Hindi
धृष्टकेतु, चेकितान, पराक्रमी काशीराज, पुरुजीत, कुन्तीभोज और शैब्य जैसे श्रेष्ठ पुरुष यहाँ उपस्थित हैं।
श्लोक 6
युधामन्युश्च विक्रान्त उत्तमौजाश्च वीर्यवान्।
सौभद्रो द्रौपदेयाश्च सर्व एव महारथाः॥
Transliteration
yudhāmanyuś ca vikrānta uttamaujāś ca vīryavān
saubhadro draupadeyāś ca sarva eva mahā-rathāḥ
English
Yudhāmanyu, strong Uttamaujā, the son of Subhadra and the sons of Draupadi, all are great warriors.
Hindi
युधामन्यु, पराक्रमी उत्तमौजा, सुभद्रा का पुत्र, और द्रौपदी के पाँचों पुत्र, सभी महारथी हैं।
श्लोक 7
अस्माकं तु विशिष्टा ये तान्निबोध द्विजोत्तम।
नायका मम सैन्यस्य संज्ञार्थं तान्ब्रवीमि ते॥
Transliteration
asmākaṁ tu viśiṣṭā ye tān nibodha dvijottama
nāyakā mama sainyasya sañjñārthaṁ tān bravīmi te
English
O best of Brahmanas, now hear from me about the principal warriors on our side, the leaders of my army.
Hindi
हे श्रेष्ठ ब्राह्मण, अब मेरी ओर के मुख्य सेनापतियों को भी सुनें। मैं अपनी सेना के प्रमुख योद्धाओं का वर्णन करता हूँ।
श्लोक 8
भवान्भीष्मश्च कर्णश्च कृपश्च समितिंजयः।
अश्वत्थामा विकर्णश्च सौमदत्तिस्तथैव च॥
Transliteration
bhavān bhīṣmaś ca karṇaś ca kṛpaś ca samitiṁ-jayaḥ
aśvatthāmā vikarṇaś ca saumadattis tathaiva ca
English
Yourself, Bhishma, Karna, Kripa who conquers battles, Ashvatthama, Vikarna and the son of Somadatta are all prominent.
Hindi
आप, भीष्म, कर्ण, युद्ध विजयी कृप, अश्वत्थामा, विकर्ण और सोमदत्ति का पुत्र, ये सभी महत्वपूर्ण योद्धा हैं।
श्लोक 9
अन्ये च बहवः शूरा मदर्थे त्यक्तजीविताः।
नानाशस्त्रप्रहरणाः सर्वे युद्धविशारदाः॥
Transliteration
anye ca bahavaḥ śūrā mad-arthe tyakta-jīvitāḥ
nānā-śastra-praharaṇāḥ sarve yuddha-viśāradāḥ
English
Many other heroes are ready to give up their lives for my sake. All are skilled in the use of weapons and experts in warfare.
Hindi
और भी अनेक शूरवीर मेरे लिए अपने प्राण तक त्यागने को तैयार हैं। वे सब प्रकार के शस्त्रों में निपुण और युद्धकला में पारंगत हैं।
श्लोक 10
अपर्याप्तं तदस्माकं बलं भीष्माभिरक्षितम्।
पर्याप्तं त्विदमेतेषां बलं भीमाभिरक्षितम्॥
Transliteration
aparyāptaṁ tad asmākaṁ balaṁ bhīṣmābhirakṣitam
paryāptaṁ tv idam eteṣāṁ balaṁ bhīmābhirakṣitam
English
Our strength protected by Bhishma is limitless, while the strength of the Pandavas guarded by Bhima seems limited.
Hindi
भीष्म द्वारा संरक्षित हमारी सेना असीम प्रतीत होती है, जबकि भीम द्वारा संरक्षित पाण्डवों की शक्ति सीमित दिखती है।
श्लोक 11
अयनेषु च सर्वेषु यथाभागमवस्थिताः।
भीष्ममेवाभिरक्षन्तु भवन्तः सर्व एव हि॥
Transliteration
ayaneṣu ca sarveṣu yathā-bhāgam avasthitāḥ
bhīṣmam evābhirakṣantu bhavantaḥ sarva eva hi
English
Therefore, all of you at your respective positions should give full protection to Bhishma.
Hindi
इसलिए आप सब अपने अपने स्थानों पर भीष्म की पूरी रक्षा करें।
श्लोक 12
तस्य सञ्जनयन्हर्षं कुरुवृद्धः पितामहः।
सिंहनादं विनद्योच्चैः शङ्खं दध्मौ प्रतापवान्॥
Transliteration
tasya sañjanayan harṣaṁ kuru-vṛddhaḥ pitāmahaḥ
siṁha-nādaṁ vinadyoccaiḥ śaṅkhaṁ dadhmau pratāpavān
English
To raise Duryodhana’s spirits, the mighty grandsire of the Kurus, Bhishma, roared like a lion and blew his conch loudly.
Hindi
दुर्योधन का उत्साह बढ़ाने के लिए कुरुओं के पितामह भीष्म ने सिंहनाद जैसी गर्जना की और ऊँचे स्वर में शंख बजाया।
श्लोक 13
ततः शङ्खाश्च भेर्यश्च पणवानकगोमुखाः।
सहसैवाभ्यहन्यन्त स शब्दस्तुमुलोऽभवत्॥
Transliteration
tataḥ śaṅkhāś ca bheryaś ca paṇavānaka-gomukhāḥ
sahasāivābhyahanyanta sa śabdas tumulo ’bhavat
English
Then conchs, drums, cymbals, trumpets and horns were sounded all at once, creating a tremendous noise.
Hindi
फिर शंख, नगाड़े, ढोल, तुरही और सींग एक साथ बज उठे और उनका शोर अत्यंत उग्र हो गया।
श्लोक 14
ततः श्वेतैर्हयैर्युक्ते महति स्यन्दने स्थितौ।
माधवः पाण्डवश्चैव दिव्यौ शङ्खौ प्रदध्मतुः॥
Transliteration
tataḥ śvetair hayair yukte mahati syandane sthitau
mādhavaḥ pāṇḍavaś caiva divyau śaṅkhau pradadhmatuḥ
English
Then Madhava and Arjuna, seated on a grand chariot drawn by white horses, blew their divine conchs.
Hindi
इसके बाद माधव और पाण्डव अर्जुन, सफेद घोड़ों से जुड़ी अद्भुत रथ पर बैठे हुए, अपने दिव्य शंख बजाने लगे।
श्लोक 15
पाञ्चजन्यं हृषीकेशो देवदत्तं धनञ्जयः।
पौण्ड्रं दध्मौ महाशङ्खं भीमकर्मा वृकोदरः॥
Transliteration
pāñcajanyaṁ hṛṣīkeśo devadattaṁ dhanañjayaḥ
pauṇḍraṁ dadhmau mahā-śaṅkhaṁ bhīma-karmā vṛkodaraḥ
English
Hrishikesha blew the conch Panchajanya. Arjuna blew Devadatta. Bhima, the doer of mighty deeds, blew the large conch Paundra.
Hindi
हृषीकेश ने पाञ्चजन्य, अर्जुन ने देवदत्त और भीम, जो महान कर्मों वाला है, ने पौण्ड्र नामक विशाल शंख बजाया।
श्लोक 16
अनन्तविजयं राजा कुन्तीपुत्रो युधिष्ठिरः।
नकुलः सहदेवश्च सुघोषमणिपुष्पकौ॥
Transliteration
ananta-vijayaṁ rājā kuntī-putro yudhiṣṭhiraḥ
nakulaḥ sahadevaś ca sughoṣa-maṇipuṣpakau
English
King Yudhishthira, son of Kunti, blew the conch Ananta-vijaya. Nakula and Sahadeva blew Sughosha and Manipushpaka.
Hindi
कुन्तीपुत्र राजा युधिष्ठिर ने अनंतविजय शंख बजाया। नकुल और सहदेव ने सुघोष और मणिपुष्पक शंख बजाए।
श्लोक 17
काश्यश्च परमेष्वासः शिखण्डी च महारथः।
धृष्टद्युम्नो विराटश्च सात्यकिश्चापराजितः॥
Transliteration
kāśyaś ca parameṣvāsaḥ śikhaṇḍī ca mahā-rathaḥ
dhṛṣṭadyumno virāṭaś ca sātyakiś cāparājitaḥ
English
The king of Kashi, a supreme archer, the great warrior Shikhandi, Dhrishtadyumna, Virata and the undefeated Satyaki also blew their conchs.
Hindi
श्रेष्ठ धनुर्धर काशीराज, महारथी शिखंडी, धृष्टद्युम्न, विराट और अपराजेय सात्यकि ने भी अपने शंख बजाए।
श्लोक 18
द्रुपदो द्रौपदेयाश्च सर्वशः पृथिवीपते।
सौभद्रश्च महाबाहुः शङ्खान्दध्मुः पृथक्पृथक्॥
Transliteration
drupado draupadeyāś ca sarvaśaḥ pṛthivī-pate
saubhadraś ca mahā-bāhuḥ śaṅkhān dadhmuḥ pṛthak pṛthak
English
O King, Drupada, the sons of Draupadi and the mighty-armed son of Subhadra blew their conchs as well.
Hindi
हे राजन, द्रुपद, द्रौपदी के पुत्र और सुभद्रा के पराक्रमी पुत्र ने भी अलग अलग अपने शंख बजाए।
श्लोक 19
स घोषो धार्तराष्ट्राणां हृदयानि व्यदारयत्।
नभश्च पृथिवीं चैव तुमुलो व्यनुनादयन्॥
Transliteration
sa ghoṣo dhārtarāṣṭrāṇāṁ hṛdayāni vyadārayat
nabhaś ca pṛthivīṁ caiva tumulo vyanunādayan
English
That tremendous sound shattered the hearts of Dhritarashtra’s sons, echoing through the sky and the earth.
Hindi
वह प्रचण्ड नाद आकाश और पृथ्वी में गूँजता हुआ धृतराष्ट्र के पुत्रों के हृदयों को कंपा गया।
श्लोक 20
अथ व्यवस्थितान्दृष्ट्वा धार्तराष्ट्रान् कपिध्वजः।
प्रवृत्ते शस्त्रसम्पाते धनुरुद्यम्य पाण्डवः।
हृषीकेशं तदा वाक्यमिदमाह महीपते॥
Transliteration
atha vyavasthitān dṛṣṭvā dhārtarāṣṭrān kapi-dhvajaḥ
pravṛtte śastra-sampāte dhanur udyamya pāṇḍavaḥ
hṛṣīkeśaṁ tadā vākyam idam āha mahī-pate
English
O King, seeing the sons of Dhritarashtra positioned for battle, Arjuna whose flag bears Hanuman lifted his bow and spoke to Hrishikesha.
Hindi
हे राजन, धृतराष्ट्र के पुत्रों को युद्ध के लिए खड़े देखकर कपिध्वज अर्जुन ने धनुष उठाया और हृषीकेश से कहा।
श्लोक 21
अर्जुन उवाच
सेनयोरुभयोर्मध्ये रथं स्थापय मेऽच्युत॥
Transliteration
arjuna uvāca
senayor ubhayor madhye rathaṁ sthāpaya me ’cyuta
English
Arjuna said: O Achyuta, place my chariot between the two armies.
Hindi
अर्जुन बोले: हे अच्युत, मेरा रथ दोनों सेनाओं के बीच ले चलें।
श्लोक 22
यावदेतान्निरीक्षेऽहं योद्धुकामानवस्थितान्।
कैर्मया सह योद्धव्यमस्मिन् रणसमुद्यमे॥
Transliteration
yāvad etān nirīkṣe’haṁ yoddhu-kāmān avasthitān
kair mayā saha yoddhavyam asmin raṇa-samudyame
English
So that I may observe those who stand here, eager for battle, and know with whom I must fight in this great war.
Hindi
मैं यह देख सकूँ कि इन युद्ध को तैयार खड़े योद्धाओं में से मुझे किस किससे लड़ना होगा।
श्लोक 23
योत्स्यमानानवेक्षेऽहं य एतेऽत्र समागताः।
धार्तराष्ट्रस्य दुर्बुद्धेर्युद्धे प्रियचिकीर्षवः॥
Transliteration
yotsyamānān avekṣe’haṁ ya ete ’tra samāgatāḥ
dhārtarāṣṭrasya durbuddher yuddhe priya-cikīrṣavaḥ
English
I wish to observe those who have gathered here to please the evil-minded son of Dhritarashtra.
Hindi
मैं उन लोगों को भी देखना चाहता हूँ जो धृतराष्ट्र के दुराचारी पुत्र को प्रसन्न करने के लिए युद्ध में आए हैं।
श्लोक 24
सञ्जय उवाच
एवमुक्तो हृषीकेशो गुडाकेशेन भारत।
सेनयोरुभयोर्मध्ये स्थापयित्वा रथोत्तमम्॥
Transliteration
sañjaya uvāca
evam ukto hṛṣīkeśo guḍākeśena bhārata
senayor ubhayor madhye sthāpayitvā rathottamam
English
Sanjaya said: O Bharata, thus addressed by Arjuna, Hrishikesha placed the best of chariots between the two armies.
Hindi
संजय बोले: हे भरत, गुडाकेश अर्जुन द्वारा ऐसा कहे जाने पर हृषीकेश ने श्रेष्ठ रथ दोनों सेनाओं के बीच खड़ा कर दिया।
श्लोक 25
भीष्मद्रोणप्रमुखतः सर्वेषां च महीक्षिताम्।
उवाच पार्थ पश्यैतान्समवेतान्कुरूनिति॥
Transliteration
bhīṣma-droṇa-pramukhataḥ sarveṣāṁ ca mahī-kṣitām
uvāca pārtha paśyaitān samavetān kurūn iti
English
And before Bhishma, Drona and all the rulers of the earth, Krishna said: O Partha, behold these Kurus gathered here.
Hindi
भीष्म, द्रोण और पृथ्वी के सभी राजाओं के सामने कृष्ण ने कहा: पार्थ, इन एकत्र कुरुओं को देखो।
श्लोक 26
तत्रापश्यत्स्थितान्पार्थः पितॄनथ पितामहान्।
आचार्यान्मातुलान्भ्रातॄन्पुत्रान्पौत्रान्सखींस्तथा।
श्वशुरान्सुहृदश्चैव सेनयोरुभयोःऽपि॥
Transliteration
tatrāpaśyat sthitān pārthaḥ pitṝn atha pitāmahān
ācāryān mātulān bhrātṝn putrān pautrān sakhīṁs tathā
śvaśurān suhṛdaś caiva senayor ubhayor api
English
There Arjuna saw fathers, grandfathers, teachers, uncles, brothers, sons, grandsons, friends, fathers in law and well wishers on both sides.
Hindi
अर्जुन ने वहाँ दोनों ओर खड़े पिता, पितामह, गुरु, मामा, भाई, पुत्र, पौत्र, मित्र, ससुर और शुभचिंतकों को देखा।
श्लोक 27
तान्समीक्ष्य स कौन्तेयः सर्वान्बन्धूनवस्थितान्।
क्रियाविशेषोपर्यन्तं सुदीनमिदमब्रवीत्॥
Transliteration
tān samīkṣya sa kaunteyaḥ sarvān bandhūn avasthitān
kṛyā-viśeṣopary antaṁ sudīnam idam abravīt
English
Seeing all his relatives standing there, Arjuna was overwhelmed with deep sorrow and spoke these words.
Hindi
इन समस्त संबंधियों को देखकर कौन्तेय अर्जुन अत्यंत शोक से भर गया और बोला।
श्लोक 28
अर्जुन उवाच
दृष्ट्वेमं स्वजनं कृष्ण युयुत्सुं समुपस्थितम्।
सीदन्ति मम गात्राणि मुखं च परिशुष्यति॥
Transliteration
arjuna uvāca
dṛṣṭvemaṁ sva-janaṁ kṛṣṇa yuyutsuṁ samupasthitam
sīdanti mama gātrāṇi mukhaṁ ca pariśuṣyati
English
Arjuna said: O Krishna, seeing my own people ready to fight, my limbs fail and my mouth becomes dry.
Hindi
अर्जुन बोले: हे कृष्ण, अपने स्वजनों को युद्ध को तैयार देखकर मेरे अंग ढीले पड़ रहे हैं और मेरा मुख सूख रहा है
श्लोक 29
वेपथुश्च शरीरे मे रोमहर्षश्च जायते।
गाण्डीवं स्त्रंसते हस्तात्त्वक्चैव परिदह्यते॥
Transliteration
vepathuś ca śarīre me roma-harṣaś ca jāyate
gāṇḍīvaṁ straṁsate hastāt tvak caiva paridahyate
English
My body trembles. My hair stands on end. Gandiva slips from my hand. My skin burns.
Hindi
मेरा शरीर काँप रहा है। रोम खड़े हो रहे हैं। गांडीव हाथ से फिसल रहा है। त्वचा जलने सी लग रही है।
श्लोक 30
न च शक्नोम्यवस्थातुं भ्रमतीव च मे मनः।
निमित्तानि च पश्यामि विपरीतानि केशव॥
Transliteration
na ca śaknomy avasthātuṁ bhramatīva ca me manaḥ
nimittāni ca paśyāmi viparītāni keśava
English
I cannot stand steady. My mind is confused. O Keshava, I see unfavorable omens.
Hindi
मैं खड़ा नहीं रह पा रहा। मन चक्कर खा रहा है। हे केशव, मुझे अशुभ संकेत दिख रहे हैं।
श्लोक 31
न च श्रेयोऽनुपश्यामि हत्वा स्वजनमाहवे।
न काङ्क्षे विजयं कृष्ण न च राज्यं सुखानि च॥
Transliteration
na ca śreyo’nupaśyāmi hatvā sva-janam āhave
na kāṅkṣe vijayaṁ kṛṣṇa na ca rājyaṁ sukhāni ca
English
I see no good in killing my own people in battle. O Krishna, I desire no victory, kingdom or pleasure.
Hindi
अपने स्वजनों को मारकर मुझे कोई कल्याण नहीं दिखता। हे कृष्ण, मुझे न विजय चाहिए, न राज्य और न सुख।
श्लोक 32
किं नो राज्येन गोविन्द किं भोगैर्जीवितेन वा।
येषामर्थे काङ्क्षितं नो राज्यं भोगाः सुखानि च॥
Transliteration
kiṁ no rājyena govinda kiṁ bhogair jīvitenavā
yeṣām arthe kāṅkṣitaṁ no rājyaṁ bhogāḥ sukhāni ca
English
What is the use of kingdom or enjoyment or life itself, O Govinda, when those for whom we desire them stand here ready to fight?
Hindi
हे गोविंद, राज्य, भोग या जीवन का क्या मूल्य है, जब जिनके लिए इन्हें चाहते हैं वे सब युद्ध के लिए खड़े हैं?
श्लोक 33
त इमेऽवस्थिता युद्धे प्राणांस्त्यक्त्वा धनानि च।
आचार्याः पितरः पुत्रास्तथैव च पितामहान्॥
Transliteration
ta ime’vasthitā yuddhe prāṇāṁs tyaktvā dhanāni ca
ācāryāḥ pitaraḥ putrās tathaiva ca pitāmahān
English
Teachers, fathers, sons and grandfathers stand here prepared to give up their lives and wealth.
Hindi
आचार्य, पिता, पुत्र और पितामह सब यहाँ प्राण और धन त्यागने को तैयार खड़े हैं।
श्लोक 34
मातुलाः श्वशुराः पौत्राः श्यालाः सम्बन्धिनस्तथा।
एतान्न हन्तुमिच्छामि घ्नतोऽपि मधुसूदन॥
Transliteration
mātulāḥ śvaśurāḥ pautrāḥ śyālāḥ sambandhinas tathā
etān na hantum icchāmi ghnato’pi madhusūdana
English
Uncles, fathers in law, grandsons, brothers in law and relatives. O Madhusudana, I do not wish to kill them even if they attack me.
Hindi
मामा, ससुर, पौत्र, साले और अन्य संबंधी। हे मधुसूदन, ये मुझे मारें तब भी मैं इन्हें मारना नहीं चाहता।
श्लोक 35
अपि त्रैलोक्यराज्यस्य हेतुर्न मम किञ्चन।
निहत्य धार्तराष्ट्रान्न कः प्रीतियः स्याज्जनार्दन॥
Transliteration
api trailokya-rājyasya hetur na mama kiñcana
nihatya dhārtarāṣṭrān na kaḥ prītiyaḥ syāj janārdana
English
Even for sovereignty over the three worlds I would not desire this. O Janardana, what joy would there be in killing the sons of Dhritarashtra?
Hindi
त्रैलोक्य के राज्य के लिए भी मैं ऐसा नहीं चाहूँगा। हे जनार्दन, धृतराष्ट्र के पुत्रों को मारकर क्या प्रसन्नता मिलेगी?
श्लोक 36
पापमेवाश्रयेदस्मान्हत्वैतानाततायिनः।
तस्मान्नार्हा वयं हन्तुं धार्तराष्ट्रान्स्वबान्धवान्॥
Transliteration
pāpam evāśrayed asmān hatvaitān ātatāyinaḥ
tasmān nārhā vayaṁ hantuṁ dhārtarāṣṭrān sva-bāndhavān
English
Sin would surely fall upon us if we kill these aggressors. Therefore we should not kill our own relatives, the sons of Dhritarashtra.
Hindi
इन आततायियों को मारने से पाप ही लगेगा। इसलिए हमें धृतराष्ट्र के इन स्वजन बंधुओं को नहीं मारना चाहिए।
श्लोक 37
तथापि एतान्न जहाति नः
कथं न ज्ञेयमस्य अपराधम्। (variant readings exist)
But the standard text:
कथं न ज्ञेयमस्माभिः पापादस्मान्निवारयत्।
कुलक्षयकृतं दोषं प्रपश्यद्भिर्जनार्दन॥
Transliteration
kathaṁ na jñeyam asmābhiḥ pāpād asmān nivārayat
kula-kṣaya-kṛtaṁ doṣaṁ prapaśyadbhir janārdana
English
O Janardana, seeing clearly the sin that arises from destroying a family, how should we not turn away from this act?
Hindi
हे जनार्दन, कुल नाश से होने वाले पाप को समझते हुए हम इस कृत्य से स्वयं को कैसे न रोकें?
श्लोक 38
कुलक्षये प्रणश्यन्ति कुलधर्माः सनातनाः।
धर्मे नष्टे कुलं कृत्स्नमनार्यं लोभ एवा नश्यति॥
Transliteration
kula-kṣaye praṇaśyanti kula-dharmāḥ sanātanāḥ
dharme naṣṭe kulaṁ kṛtsnam anāryaṁ lobha eva naśyati
English
With the destruction of a family, its ancient duties perish. When duty is lost, the family sinks into unrighteousness.
Hindi
कुल का नाश होने पर उसके सनातन धर्म नष्ट हो जाते हैं। धर्म नष्ट होने पर पूरा कुल अधर्म में गिर जाता है।
श्लोक 39
अधर्माभिभवात्कृष्ण प्रदुष्यन्ति कुलस्त्रियः।
स्त्रीषु दुष्टासु वार्ष्णेय जायते वर्णसङ्करः॥
Transliteration
adharmābhibhavāt kṛṣṇa praduṣyanti kula-striyaḥ
strīṣu duṣṭāsu vārṣṇeya jāyate varṇa-saṅkaraḥ
English
When unrighteousness prevails, O Krishna, the women of the family become vulnerable. When that happens, unwanted mixing of families arises.
Hindi
हे कृष्ण, जब अधर्म बढ़ता है तो कुल की स्त्रियाँ दूषित होती हैं। और स्त्रियाँ दूषित होने पर वर्णसंकर उत्पन्न होता है।
श्लोक 40
सन्करो नरकायैव कुलघ्नानां कुलस्य च।
पतन्ति पितरो ह्येषां लुप्तपिण्डोदकक्रियाः॥
Transliteration
saṁkaro narakāyaiva kula-ghnānāṁ kulasya ca
patanti pitaro hyeṣāṁ lupta-piṇḍodaka-kriyāḥ
English
Such mixture leads the destroyers of the family and the family itself to hell. Ancestors fall because ceremonies for them are no longer performed.
Hindi
वर्णसंकर कुल का नाश करता है और कुलघाती नरक को जाते हैं। पितर भी गिर जाते हैं क्योंकि श्राद्ध आदि क्रियाएँ नष्ट हो जाती हैं।
श्लोक 41
दोषैरेतैः कुलघ्नानां वर्णसङ्करकारकैः।
उत्साद्यन्ते जातिधर्माः कुलधर्माश्च शाश्वताः॥
Transliteration
doṣair etaiḥ kula-ghnānāṁ varṇa-saṅkara-kārakaiḥ
utsādyante jāti-dharmāḥ kula-dharmāś ca śāśvatāḥ
English
By these faults, the eternal duties of caste and family are destroyed.
Hindi
इन दोषों से वर्ण और कुल दोनों के शाश्वत धर्म नष्ट हो जाते हैं।
श्लोक 42
उत्सन्नकुलधर्माणां मनुष्याणां जनार्दन।
नरके नियतं वासो भवतीत्यनुशुश्रुम॥
Transliteration
utsanna-kula-dharmāṇāṁ manuṣyāṇāṁ janārdana
narake niyataṁ vāso bhavatīty anuśuśruma
English
O Janardana, I have heard that those whose family duties are destroyed dwell permanently in hell.
Hindi
हे जनार्दन, मैंने सुना है कि जिन मनुष्यों के कुलधर्म नष्ट हो जाते हैं, उनका निवास नरक में होता है।
श्लोक 43
अहो बत महत्पापं कर्तुं व्यवसिता वयम्।
यद्राज्यसुखलोभेन हन्तुं स्वजनमुद्यताः॥
Transliteration
aho bata mahat pāpaṁ kartuṁ vyavasitā vayam
yad rājya-sukha-lobhena hantuṁ sva-janam udyatāḥ
English
Alas, how strange that we are prepared to commit a great sin, driven by the greed for kingdom and pleasure, by killing our own people.
Hindi
हाय, राज्य और सुख के लालच में हम अपने ही स्वजनों को मारने के लिए तैयार होकर कितना बड़ा पाप करने जा रहे हैं।
श्लोक 44
यदि मामप्रतीकारमशस्त्रं शस्त्रपाणयः।
धार्तराष्ट्रा रणे हन्युस्तन्मे क्षेमतरं भवेत्॥
Transliteration
yadi mām apratīkāram aśastraṁ śastra-pāṇayaḥ
dhārtarāṣṭrā raṇe hanyus tan me kṣemataraṁ bhavet
English
If the armed sons of Dhritarashtra kill me, who am unarmed and not resisting, that would be better for me.
Hindi
यदि धृतराष्ट्र के शस्त्रधारी पुत्र मुझे निःशस्त्र और बिना प्रतिकार किए ही मार दें, तो भी मेरे लिए वही कल्याणकारी होगा।
श्लोक 45
सञ्जय उवाच
एवमुक्त्वार्जुनः सङ्ख्ये रथोपस्थ उपाविशत्।
विसृज्य सशरं चापं शोकसंविग्नमानसः॥
Transliteration
sañjaya uvāca
evam uktvā’rjunaḥ saṅkhye rathopastha upāviśat
visṛjya sa-śaraṁ cāpaṁ śoka-saṁvigna-mānasaḥ
English
Sanjaya said: Speaking thus in the midst of battle, Arjuna sat down on the chariot, casting aside his bow and arrows, his mind overwhelmed with sorrow.
Hindi
संजय बोले: इस प्रकार कहकर अर्जुन युद्धभूमि में रथ पर ही बैठ गया। उसने अपना धनुष और बाण छोड़ दिए और उसका मन शोक से भर गया।