Bhagvad Gita, Hindu Religious

BHAGAVAD GITA — CHAPTER 13 KṢETRA–KṢETRAJÑA VIBHĀGA YOGA (क्षेत्र–क्षेत्रज्ञ–विभाग–योग)

BHAGAVAD GITA — CHAPTER 13

KṢETRA–KṢETRAJÑA VIBHĀGA YOGA (क्षेत्र–क्षेत्रज्ञ–विभाग–योग)

श्लोक 1

अर्जुन उवाच
प्रकृतिं पुरुषं चैव क्षेत्रं क्षेत्रज्ञमेव च।
एतद्वेदितुमिच्छामि ज्ञानं ज्ञेयं च केशव॥

Transliteration
arjuna uvāca
prakṛtiṁ puruṣaṁ caiva kṣetraṁ kṣetrajñam eva ca
etad veditum icchāmi jñānaṁ jñeyaṁ ca keśava

English
Arjuna said: O Keshava, I wish to understand nature and the person, the field and the knower of the field, knowledge and the object of knowledge.

Hindi
अर्जुन बोले: हे केशव, मैं प्रकृति और पुरुष को, क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ को, ज्ञान और ज्ञेय को समझना चाहता हूँ।

श्लोक 2

श्रीभगवानुवाच
इदं शरीरं कौन्तेय क्षेत्रमित्यभिधीयते।
एतद्यो वेत्ति तं प्राहुः क्षेत्रज्ञ इति तद्विदः॥

Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
idaṁ śarīraṁ kaunteya kṣetram ity abhidhīyate
etad yo vetti taṁ prāhuḥ kṣetrajña iti tad-vidaḥ

English
The Lord said: O Arjuna, this body is called the field, and the one who knows this field is called the knower of the field.

Hindi
भगवान बोले: हे कौन्तेय, यह शरीर क्षेत्र कहलाता है, और जो इसे जानता है वह क्षेत्रज्ञ कहलाता है।

श्लोक 3

क्षेत्रज्ञं चापि मां विद्धि सर्वक्षेत्रेषु भारत।
क्षेत्रक्षेत्रज्ञयोर्ज्ञानं यत्तज्ज्ञानं मतं मम॥

Transliteration
kṣetrajñaṁ cāpi māṁ viddhi sarva-kṣetreṣu bhārata
kṣetra-kṣetrajñayor jñānaṁ yat taj jñānaṁ mataṁ mama

English
Know that I am the knower in all fields, O Arjuna. Understanding the field and the knower is true knowledge in My view.

Hindi
हे भारत, सभी क्षेत्रों में मैं ही क्षेत्रज्ञ हूँ—यह जानो। क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ का ज्ञान ही वास्तविक ज्ञान है।

श्लोक 4

तत्क्षेत्रं यच्च यादृक्च यद्विकार्य यतश्च यत्।
स च यो यत्प्रभावश्च तत्समासेन मे शृणु॥

Transliteration
tat kṣetraṁ yac ca yādṛk ca yad-vikārya yataś ca yat
sa ca yo yat-prabhāvaś ca tat samāsena me śṛṇu

English
Hear from Me briefly what the field is, what it is like, its changes, its origin, and who the knower is and what his powers are.

Hindi
क्षेत्र क्या है, कैसा है, उसमें क्या-क्या परिवर्तन होते हैं, उसका कारण क्या है, और क्षेत्रज्ञ कौन है—यह सब संक्षेप में मुझसे सुनो।

श्लोक 5–6

ऋषिभिर्बहुधा गीतं छन्दोभिर्विविधैः पृथक्।
ब्राह्मसूत्रपदैश्चैव हेतुमद्भिर्विनिश्चितैः॥
महाभूतान्यहङ्कारो बुद्धिरव्यक्तमेव च।
इन्द्रियाणि दशैकं च पंच चेन्द्रियगोचराः॥

Transliteration
ṛṣibhir bahudhā gītaṁ chando-bhir vividhaiḥ pṛthak
brāhma-sūtra-padaiś caiva hetumadbhir viniścitaiḥ
mahā-bhūtāny ahaṅkāro buddhir avyaktam eva ca
indriyāṇi daśaikaṁ ca pañca cendriya-go-carāḥ

English
The sages have sung of this in many ways, in various scriptures and logical Brahma Sutras. The field consists of the five great elements, ego, intellect, the unmanifest, the ten senses and the mind, and their five sense-objects.

Hindi
ऋषियों ने इसे अनेक प्रकार से कहा है, विविध छंदों में और ब्रह्मसूत्रों में भी। यह क्षेत्र पंचमहाभूत, अहंकार, बुद्धि, अव्यक्त, दस इंद्रियाँ, मन और पाँच विषयों से बना है।

श्लोक 7–8

इच्छा द्वेषः सुखं दुःखं संघातश्चेतना धृतिः।
एतत्क्षेत्रं समासेन सविकारमुदाहृतम्॥
अमानित्वमदम्भित्वमहिंसा क्षान्तिरार्जवम्।
आचार्योपासनं शौचं स्थैर्यमात्मविनिग्रहः॥

Transliteration
icchā dveṣaḥ sukhaṁ duḥkhaṁ saṅghātaś cetanā dhṛtiḥ
etat kṣetraṁ samāsena sa-vikāram udāhṛtam
amānitvam adambhitvam ahiṁsā kṣāntir ārjavam
ācāryopāsanaṁ śaucaṁ sthairyam ātma-vinigrahaḥ

English
Desire, aversion, pleasure, pain, the body’s integration, consciousness, firmness—all these form the field.
Humility, honesty, nonviolence, patience, simplicity, reverence for the teacher, purity, steadiness, and self-control—

Hindi
इच्छा, द्वेष, सुख, दुःख, शरीर की संरचना, चेतना और धृति—ये सब क्षेत्र के विकार हैं।
अमानित्व, अदम्भ, अहिंसा, क्षमा, सरलता, आचार्य भक्ति, शौच, स्थिरता और आत्मसंयम—

श्लोक 9–11

वैराग्यमिन्द्रियार्थेषु अनहङ्कार एव च।
जन्ममृत्युजराव्याधिदुःखदोषानुदर्शनम्॥
असक्तिरनभिष्वङ्गः पुत्रदारगृहादिषु।
नित्यं च समचित्तत्वमिष्टानिष्टोपपत्तिषु॥
मयि चानन्ययोगेन भक्तिरव्यभिचारिणी।
विविक्तदेशसेवित्वमरतिर्जनसंसदि॥

Transliteration
vairāgyam indriyārtheṣu anahaṅkāra eva ca
janma-mṛtyu-jarā-vyādhi-duḥkha-doṣānudarśanam
asaktir anabhiṣvaṅgaḥ putra-dāra-gṛhādiṣu
nityaṁ ca sama-cittatvam iṣṭāniṣṭopapattiṣu
mayi cānanya-yogena bhaktir avyabhicāriṇī
vivikta-deśa-sevitvam aratir jana-saṁsadi

English
Detachment from sense pleasures, freedom from ego, constant reflection on birth, death, old age and disease;
Nonattachment to family and home, steady-mindedness in favorable and unfavorable events;
Unwavering devotion to Me, love of solitude, and distaste for worldly crowds—

Hindi
विषयों से वैराग्य, अहंकाररहित दृष्टि, जन्म-मृत्यु-जरा-व्याधि के दुःखों पर विचार;
पुत्र, पत्नी, घर आदि में अनासक्ति; शुभ-अशुभ में समभाव;
मुझमें अनन्य भक्ति; एकांत का प्रेम और भीड़ में अरुचि—

श्लोक 12

अध्यात्मज्ञाननित्यत्वं तत्त्वज्ञानार्थदर्शनम्।
एतज्ज्ञानमिति प्रोक्तमज्ञानं यदतोऽन्यथा॥

Transliteration
adhyātma-jñāna-nityatvaṁ tattva-jñānārtha-darśanam
etat jñānam iti proktam ajñānaṁ yad ato’nyathā

English
Constant pursuit of spiritual knowledge and understanding of truth—this is called knowledge. Whatever is contrary to this is ignorance.

Hindi
अध्यात्म ज्ञान में नित्य लगे रहना और तत्वज्ञान की दृष्टि—इन्हें ही ज्ञान कहा गया है। इसके विपरीत जो कुछ है वह अज्ञान है।

श्लोक 13–14

ज्ञेयं यत्तत् प्रवक्ष्यामि यज्ज्ञात्वाऽमृतमश्नुते।
अनादिमत्परं ब्रह्म न सत्तन्नाऽसदुच्यते॥
सर्वतः पाणिपादं तत्सर्वतोऽक्षिशिरोमुखम्।
सर्वतः श्रुतिमल्लोके सर्वमावृत्य तिष्ठति॥

Transliteration
jñeyaṁ yat tat pravakṣyāmi yaj jñātvāmṛtam aśnute
anādi mat paraṁ brahma na sat tan nāsad ucyate
sarvataḥ pāṇi-pādaṁ tat sarvato’kṣi-śiro-mukham
sarvataḥ śruti-malloke sarvam āvṛtya tiṣṭhati

English
Now I speak of the object of knowledge, knowing which one attains immortality. It is the beginningless supreme Brahman, called neither being nor non-being.
It has hands and feet everywhere, eyes, heads and mouths everywhere, and ears everywhere; It pervades the entire universe.

Hindi
अब मैं उस ज्ञेय का वर्णन करता हूँ, जिसे जानकर अमृत की प्राप्ति होती है। वह अनादि, परम ब्रह्म है, जिसे न सत कहा जाता है न असत।
वह सर्वत्र हाथ-पाँव, आँखें, सिर, मुख और कान वाला है, और पूरे विश्व में व्याप्त है।

श्लोक 15

सर्वेन्द्रियगुणाभासं सर्वेन्द्रियविवर्जितम्।
असक्तं सर्वभृच्चैव निर्गुणं गुणभोक्तृ च॥

Transliteration
sarvendriya-guṇābhāsaṁ sarvendriya-vivarjitam
asaktaṁ sarva-bhṛc caiva nirguṇaṁ guṇa-bhoktṛ ca

English
It shines through all sense functions but itself is without senses. It is unattached yet supports all, beyond qualities yet the experiencer of qualities.

Hindi
वह सभी इंद्रिय-गुणों से प्रकाशित होता है, पर स्वयं इंद्रियों से रहित है। वह असंग होकर भी सबका भरण-पोषण करता है, निर्गुण होकर भी गुणों का भोक्ता है।

श्लोक 16

बहिरन्तश्च भूतानामचरं चरमेव च।
सूक्ष्मत्वात्तदविज्ञेयं दूरस्थं चान्तिके च तत्॥

Transliteration
bahir antaś ca bhūtānām acaraṁ caram eva ca
sūkṣmatvāt tad avijñeyaṁ dūrasthaṁ cāntike ca tat

English
It is inside and outside all beings. It moves and does not move. Being subtle, it is incomprehensible. It is far and also very near.

Hindi
वह भूतों के भीतर भी है और बाहर भी। वह चलता भी है और अचल भी है। सूक्ष्म होने से ज्ञेय नहीं, दूर भी लगता है और निकट भी।

श्लोक 17

अविभक्तं च भूतेषु विभक्तमिव च स्थितम्।
भूतभर्तृ च तज्ज्ञेयं ग्रसिष्णु प्रभविष्णु च॥

Transliteration
avibhaktaṁ ca bhūteṣu vibhaktam iva ca sthitam
bhūta-bhartṛ ca taj jñeyaṁ grasiṣṇu prabhaviṣṇu ca

English
Undivided in all beings, yet seen as divided, It sustains all beings, and is the absorber and creator of all.

Hindi
वह सभी प्राणियों में अविभक्त रूप से स्थित है, फिर भी विभक्त जैसा प्रतीत होता है। वही भूतों का भरणकर्ता, संहारकर्ता और सृष्टिकर्ता है।

श्लोक 18

ज्योतिषामपि तज्ज्योतिस्तमसः परमुच्यते।
ज्ञानं ज्ञेयं ज्ञानगम्यं हृदि सर्वस्य विष्ठितम्॥

Transliteration
jyotiṣām api taj jyotis tamasaḥ param ucyate
jñānaṁ jñeyaṁ jñāna-gamyaṁ hṛdi sarvasya viṣṭhitam

English
It is the light of all lights and transcends darkness. It is knowledge, the object of knowledge, and the goal of knowledge, situated in the heart of all.

Hindi
वह सभी ज्योतियों का ज्योति है और तम से परे है। वही ज्ञान है, ज्ञेय है, और ज्ञान का लक्ष्य है, जो सबके हृदय में स्थित है।

श्लोक 19

इति क्षेत्रं तथाज्ञानं ज्ञेयं चोक्तं समासतः।
मद्भक्त एतद्विज्ञाय मद्भावायोपपद्यते॥

Transliteration
iti kṣetraṁ tathā jñānaṁ jñeyaṁ coktaṁ samāsataḥ
mad-bhakta etad vijñāya mad-bhāvāyopapadyate

English
Thus the field, knowledge, and the object of knowledge have been explained. Understanding this leads My devotee to My state.

Hindi
इस प्रकार क्षेत्र, ज्ञान और ज्ञेय का संक्षेप में वर्णन हुआ। इसे जानकर मेरा भक्त मेरे स्वरूप को प्राप्त होता है।

श्लोक 20

प्रकृतिं पुरुषं चैव विद्ध्यनादी उभावपि।
विकारांश्च गुणांश्चैव विद्धि प्रकृतिसम्भवान्॥

Transliteration
prakṛtiṁ puruṣaṁ caiva viddhy anādī ubhāv api
vikārāṁś ca guṇāṁś caiva viddhi prakṛti-sambhavān

English
Know that both nature and the person are beginningless. Know that all modifications and qualities arise from nature.

Hindi
प्रकृति और पुरुष दोनों अनादि हैं—यह जानो। और सभी विकार तथा गुण प्रकृति से उत्पन्न होते हैं।

श्लोक 21

कार्यकरणकर्तृत्वे हेतु: प्रकृतिरुच्यते।
पुरुषः सुखदुःखानां भोक्तृत्वे हेतुरुच्यते॥

Transliteration
kārya-karaṇa-kartṛtve hetuḥ prakṛtir ucyate
puruṣaḥ sukha-duḥkhānāṁ bhoktṛtve hetur ucyate

English
Nature is said to be the cause of all actions and instruments of action. The person is the experiencer of pleasure and pain.

Hindi
कर्म और कर्म-करणों का कारण प्रकृति है। और सुख-दुःख का भोक्ता पुरुष कहलाता है।

श्लोक 22

पुरुषः प्रकृतिस्थो हि भुङ्क्ते प्रकृतिजान्गुणान्।
कारणं गुणसङ्गोऽस्य सदसद्योनिजन्मसु॥

Transliteration
puruṣaḥ prakṛti-stho hi bhuṅkte prakṛti-jān guṇān
kāraṇaṁ guṇa-saṅgo’sya sad-asad-yoni-janmasu

English
Dwelling in nature, the person experiences the qualities born of nature. Attachment to these qualities leads to births in good and bad wombs.

Hindi
प्रकृति में स्थित पुरुष प्रकृति से उत्पन्न गुणों का भोग करता है। और इन्हीं गुणों का संग उसे शुभ-अशुभ योनि में जन्म देता है।

श्लोक 23

उपद्रष्टानुमन्ता च भर्ता भोक्ता महेश्वरः।
परमात्मेति चाप्युक्तो देहेऽस्मिन्पुरुषः परः॥

Transliteration
upadraṣṭānumantā ca bhartā bhoktā maheśvaraḥ
paramātmeti cāpy ukto dehe’smin puruṣaḥ paraḥ

English
In this body, the supreme person is the witness, the permitter, the supporter, the experiencer, the great Lord, and is called the Supreme Self.

Hindi
इस देह में स्थित परम पुरुष उपद्रष्टा, अनुमन्ता, भर्ता, भोक्ता, महेश्वर और परमात्मा कहलाते हैं।

श्लोक 24

य एवं वेत्ति पुरुषं प्रकृतिं च गुणैः सह।
सर्वथा वर्तमानोऽपि न स भूयोऽभिजायते॥

Transliteration
ya evaṁ vetti puruṣaṁ prakṛtiṁ ca guṇaiḥ saha
sarvathā vartamāno’pi na sa bhūyo’bhijāyate

English
One who understands the person and nature along with the qualities is not born again, no matter how he lives.

Hindi
जो पुरुष, प्रकृति और गुणों की वास्तविकता को जान लेता है, वह चाहे जैसे भी रहे, फिर जन्म नहीं लेता।

श्लोक 25

ध्यानेनात्मनि पश्यन्ति केचिदात्मानमात्मना।
अन्ये सांख्येन योगेन कर्मयोगेन चापरे॥

Transliteration
dhyānenātmani paśyanti kecid ātmānam ātmanā
anye sāṅkhyena yogena karma-yogena cāpare

English
Some see the Self within by meditation, others by the path of knowledge, and others by karma yoga.

Hindi
कुछ लोग ध्यान द्वारा आत्मा को आत्मा में देखते हैं, कुछ सांख्य ज्ञान से, और कुछ कर्मयोग द्वारा।

श्लोक 26

अन्ये त्वेवमजानन्तः श्रुत्वाऽन्येभ्य उपासते।
तेऽपि चातितरन्त्येव मृत्युं श्रुतिपरायणाः॥

Transliteration
anye tv evam ajānantaḥ śrutvā’nyebhya upāsate
te’pi cātitaranty eva mṛtyuṁ śruti-parāyaṇāḥ

English
Others, not knowing this directly, worship after hearing from others, and they too cross over death by following what they hear.

Hindi
जो इसे प्रत्यक्ष नहीं जानते, वे दूसरों से सुनकर उपासना करते हैं। वे भी श्रुति का पालन करके मृत्यु-सागर को पार कर लेते हैं।

श्लोक 27

यावत्संजायते किञ्चित्सत्त्वं स्थावरजङ्गमम्।
क्षेत्रक्षेत्रज्ञसंयोगात्तद्विद्धि भरतर्षभ॥

Transliteration
yāvat sañjāyate kiñcit sattvaṁ sthāvara-jaṅgamam
kṣetra-kṣetrajña-saṁyogāt tad viddhi bharatarṣabha

English
Whatever being is born, moving or unmoving, know O Arjuna, that it arises from the union of the field and the knower.

Hindi
हे भरतश्रेष्ठ, जितने भी स्थावर-जंगम प्राणी उत्पन्न होते हैं, सब क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ के संयोग से उत्पन्न होते हैं।

श्लोक 28

समं सर्वेषु भूतेषु तिष्ठन्तं परमेश्वरम्।
विनश्यत्स्वविनश्यन्तं यः पश्यति स पश्यति॥

Transliteration
samaṁ sarveṣu bhūteṣu tiṣṭhantaṁ parameśvaram
vinaśyatsv avinaśyantaṁ yaḥ paśyati sa paśyati

English
He truly sees who sees the Supreme Lord equally present in all beings, undying among the perishable.

Hindi
जो परमेश्वर को सभी भूतों में समान रूप से स्थित, नाशवानों में अविनाशी देखता है, वही वास्तविक रूप से देखता है।

श्लोक 29

समं पश्यन्हि सर्वत्र समवस्थितमीश्वरम्।
न हिनस्त्यात्मनाऽऽत्मानं ततो याति परां गतिम्॥

Transliteration
samaṁ paśyan hi sarvatra samavasthitam īśvaram
na hinasty ātmanātmānaṁ tato yāti parāṁ gatim

English
Seeing the Lord equally everywhere, one does not harm oneself by oneself, and thus reaches the supreme state.

Hindi
जो ईश्वर को सर्वत्र समान रूप से स्थित देखता है, वह अपने ही द्वारा स्वयं को नुकसान नहीं पहुँचाता और परम गति को प्राप्त करता है।

श्लोक 30

प्रकृत्यैव च कर्माणि क्रियमाणानि सर्वशः।
यः पश्यति तथाऽऽत्मानमकर्तारं स पश्यति॥

Transliteration
prakṛtyaiva ca karmāṇi kriyamāṇāni sarvaśaḥ
yaḥ paśyati tathāt mānam akartāraṁ sa paśyati

English
One who sees that all actions are performed exclusively by nature, and sees the Self as non-doer—he truly sees.

Hindi
जो यह समझता है कि सभी कर्म प्रकृति द्वारा ही किए जाते हैं और आत्मा अकर्ता है—वही यथार्थ देखता है।

श्लोक 31

यदा भूतपृथग्भावमेकस्थमनुपश्यति।
तत एव च विस्तारं ब्रह्म संपद्यते तदा॥

Transliteration
yadā bhūta-pṛthag-bhāvam eka-stham anupaśyati
tata eva ca vistāraṁ brahma sampadyate tadā

English
When one perceives all diverse beings as rooted in the One and expanding from It, one attains Brahman.

Hindi
जब कोई विविध भूतों को उसी एक में स्थित और उसी से विस्तार पाते देखता है, तब वह ब्रह्म को प्राप्त होता है।

श्लोक 32

अनादित्वान्निर्गुणत्वात्परमात्मायमव्ययः।
शरीरस्थोऽपि कौन्तेय न करोति न लिप्यते॥

Transliteration
anāditvān nirguṇatvāt paramātmāyam avyayaḥ
śarīra-stho’pi kaunteya na karoti na lipyate

English
Because it is beginningless and beyond qualities, the Supreme Self is imperishable. Though residing in the body, it neither acts nor is tainted.

Hindi
अनादि और निर्गुण होने से परमात्मा अविनाशी है। शरीर में स्थित होकर भी, हे कौन्तेय, वह न कर्म करता है न लिप्त होता है।

श्लोक 33

यथा सर्वगतं सौक्ष्म्याताकाशं नोपलिप्यते।
सर्वत्रावस्थितो देहे तथाऽऽत्मा नोपलिप्यते॥

Transliteration
yathā sarva-gataṁ saukṣmyāt ākāśaṁ na upalipyate
sarvatrāvasthito dehe tathātmā na upalipyate

English
Just as the subtle space pervades everywhere yet is untouched, so too the Self, present in the body, remains untouched.

Hindi
जैसे सूक्ष्म होने से आकाश सर्वत्र होकर भी लिप्त नहीं होता, वैसे ही देह में स्थित आत्मा लिप्त नहीं होती।

श्लोक 34

यथा प्रकाशयत्येकः कृत्स्नं लोकमिमं रविः।
क्षेत्रं क्षेत्री तथा कृत्स्नं प्रकाशयति भारत॥

Transliteration
yathā prakāśayaty ekaḥ kṛtsnaṁ lokam imaṁ raviḥ
kṣetraṁ kṣetrī tathā kṛtsnaṁ prakāśayati bhārata

English
As one sun illuminates the whole world, so the knower of the field illuminates the entire field.

Hindi
जैसे एक सूर्य समस्त जगत को प्रकाशित करता है, वैसे ही क्षेत्रज्ञ संपूर्ण क्षेत्र को प्रकाशित करता है।

श्लोक 35

क्षेत्रक्षेत्रज्ञयोरेवमन्तरं ज्ञानचक्षुषा।
भूतप्रकृतिमोक्षं च ये विदुर्यान्ति ते परम्॥

Transliteration
kṣetra-kṣetrajñayor evam antaraṁ jñāna-cakṣuṣā
bhūta-prakṛti-mokṣaṁ ca ye vidur yānti te param

English
Those who, through the eye of knowledge, understand the distinction between field and knower, and also the liberation from the nature of beings—such people attain the supreme.

Hindi
जो ज्ञान-चक्षु से क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ के भेद को समझते हैं और भूत-प्रकृति से मोक्ष को जानते हैं, वे परम पद को प्राप्त होते हैं।

CHAPTER 13 COMPLETE

Panditjee
Author: Panditjee

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *