Blog
BHAGAVAD GITA — CHAPTER 9 RAJA-VIDYA RAJA-GUHYA YOGA (राजविद्या–राजगुह्य–योग)
श्लोक 1
श्रीभगवानुवाच
इदं तु ते गुह्यतमं प्रवक्ष्याम्यनसूयवे।
ज्ञानं विज्ञानसहितं यज्ज्ञात्वा मोक्ष्यसेऽशुभात्॥
Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
idaṁ tu te guhyatamaṁ pravakṣyāmy anasūyave
jñānaṁ vijñāna-sahitaṁ yaj jñātvā mokṣyase’śubhāt
English
The Lord said: I shall reveal to you, who is free from envy, this most secret knowledge and realization. Knowing this, you will be freed from suffering.
Hindi
भगवान बोले: हे अनसूय व्यक्ति, मैं तुम्हें यह अत्यंत गुप्त ज्ञान और विज्ञान बताता हूँ। इसे जानकर तुम अशुभों से मुक्त हो जाओगे
श्लोक 2
राजविद्या राजगुह्यं पवित्रमिदमुत्तमम्।
प्रत्यक्षावगमं धर्म्यं सुศกं कर्तुमव्ययम्॥
Transliteration
rāja-vidyā rāja-guhyaṁ pavitram idam uttamam
pratyakṣāvagamaṁ dharmyaṁ su-sukhaṁ kartum avyayam
English
This is the king of knowledge, the king of secrets, supremely pure, directly experienced, righteous, easy to practice, and everlasting.
Hindi
यह ज्ञान राजविद्या और राजगुह्य है, अत्यंत पवित्र, प्रत्यक्ष अनुभव करने योग्य, धर्मयुक्त, सरल और अविनाशी है।
श्लोक 3
अश्रद्धधानाः पुरुषा धर्मस्यास्य परन्तप।
अप्राप्य मां निवर्तन्ते मृत्युंसंसारवर्त्मनि॥
Transliteration
aśraddadhānāḥ puruṣā dharmasyāsya parantapa
aprāpya māṁ nivartante mṛtyu-saṁsāra-vartmani
English
Those without faith in this path, O Arjuna, do not reach Me and continue to wander in the cycle of birth and death.
Hindi
हे परंतप, इस धर्म में जिनकी श्रद्धा नहीं होती, वे मुझे प्राप्त नहीं करते और मृत्यु–संसार के मार्ग में घूमते रहते हैं।
श्लोक 4
मया ततमिदं सर्वं जगदव्यक्तमूर्तिना।
मत्स्थानि सर्वभूतानि न चाहं तेष्ववस्थितः॥
Transliteration
mayā tatam idaṁ sarvaṁ jagad avyakta-mūrtinā
mat-sthāni sarva-bhūtāni na cāhaṁ teṣv avasthitaḥ
English
In My unmanifest form, I pervade the entire universe. All beings rest in Me, yet I am not confined in them.
Hindi
मेरे अव्यक्त रूप से यह समस्त जगत व्याप्त है। सभी प्राणी मुझमें स्थित हैं, पर मैं उनमें स्थित नहीं हूँ।
श्लोक 5
न च मत्स्थानि भूतानि पश्य मे योगमैश्वरम्।
भूतभृन्न च भूतस्थो ममात्मा भूतभावनः॥
Transliteration
na ca mat-sthāni bhūtāni paśya me yoga-maiśvaram
bhūta-bhṛn na ca bhūta-stho mamātmā bhūta-bhāvanaḥ
English
And yet beings do not dwell in Me. Behold My divine mystery. I sustain all beings, yet I am not within them, and My Self is the source of all.
Hindi
फिर भी प्राणी वास्तव में मुझमें स्थित नहीं हैं। यह मेरा ईश्वरीय योग देखो। मैं भूतों को धारण करता हूँ, पर उनसे अलग हूँ और सभी का कारण हूँ।
श्लोक 6
यथाकाशस्थितो नित्यं वायुः सर्वत्रगो महान्।
तथा सर्वाणि भूतानि मत्स्थानीत्युपधारय॥
Transliteration
yathā kāśa-sthito nityaṁ vāyuḥ sarvatra-go mahān
tathā sarvāṇi bhūtāni mat-sthānīty upadhāraya
English
As the mighty wind moves everywhere yet is always in space, so are all beings in Me.
Hindi
जैसे वायु आकाश में स्थित होकर सब ओर घूमती है, वैसे ही सभी प्राणी मुझमें स्थित हैं।
श्लोक 7
सर्वभूतानि कौन्तेय प्रकृतिं यान्ति मामिकाम्।
कल्पक्षये पुनस्तानि कल्पादौ विसृजाम्यहम्॥
Transliteration
sarva-bhūtāni kaunteya prakṛtiṁ yānti māmikām
kalpa-kṣaye punas tāni kalpādau visṛjāmy aham
English
At the end of a cycle, all beings enter My nature, and at the beginning of the next, I send them forth again.
Hindi
हे कौन्तेय, कल्प के अंत में सभी प्राणी मेरी प्रकृति में लीन हो जाते हैं, और कल्प के प्रारंभ में मैं उन्हें फिर प्रकट करता हूँ।
श्लोक 8
प्रकृतिं स्वामवष्टभ्य विसृजामि पुनः पुनः।
भूतग्राममिमं कृत्स्नमवशं प्रकृतेर्वशात्॥
Transliteration
prakṛtiṁ svām avaṣṭabhya visṛjāmi punaḥ punaḥ
bhūta-grāmam imaṁ kṛtsnam avaśaṁ prakṛter vaśāt
English
Controlling My own nature, I repeatedly create all beings, who act helplessly according to nature.
Hindi
अपनी प्रकृति को नियंत्रित करके मैं बार-बार इस समस्त भूतसमूह की सृष्टि करता हूँ, जो प्रकृति के वश में रहते हैं।
श्लोक 9
न च मां तानि कर्माणि निबध्नन्ति धनञ्जय।
उदासीनवदासीनमसक्तं तेषु कर्मसु॥
Transliteration
na ca māṁ tāni karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya
udāsīna-vad āsīnam asaktaṁ teṣu karmasu
English
Yet, O Dhananjaya, these actions do not bind Me. I remain unattached and neutral, as one who observes.
Hindi
हे धनंजय, ये कर्म मुझे नहीं बाँधते। मैं उदासीन होकर, असक्त भाव से सब क्रियाओं को देखता हूँ।
श्लोक 10
मयाध्यक्षेण प्रकृतिः सूयते सचराचरम्।
हेतुनानेन कौन्तेय जगद्विपरिवर्तते॥
Transliteration
mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sa-carācaram
hetunānena kaunteya jagad viparivartate
English
Under My supervision, nature brings forth all moving and unmoving beings. Thus the world revolves.
Hindi
मेरे अधीक्षण में प्रकृति चर और अचर सबकी सृष्टि करती है। इसी कारण यह जगत चलता है।
श्लोक 11
अवजानन्ति मां मूढा मानुषीं तनुमाश्रितम्।
परं भावमजानन्तो मम भूतमहेश्वरम्॥
Transliteration
avajānanti māṁ mūḍhā mānuṣīṁ tanum āśritam
paraṁ bhāvam ajānanto mama bhūta-maheśvaram
English
Fools disregard Me when I appear in human form, not knowing My supreme nature as the Lord of all beings.
Hindi
जो मूर्ख हैं वे मेरी मानुषी देह को देखकर मुझे तुच्छ समझते हैं, और मेरे परम, भूतों के ईश्वर स्वरूप को नहीं जानते।
श्लोक 12
मोघाशा मोघकर्माणो मोघज्ञानाः विचेतसः।
राक्षसीमासुरीं चैव प्रकृतिं मोहिनीं श्रिताः॥
Transliteration
moghāśā mogha-karmāṇo mogha-jñānā vicetasaḥ
rākṣasīm āsurīṁ caiva prakṛtiṁ mohinīṁ śritāḥ
English
Those of futile hopes, futile actions and futile knowledge, whose minds are deluded, take refuge in demonic and deluding natures.
Hindi
जिनकी आशाएँ, कर्म और ज्ञान व्यर्थ हैं, वे मोहग्रस्त होकर राक्षसी और आसुरी प्रकृति को ग्रहण करते हैं।
श्लोक 13
महात्मानस्तु मां पार्थ दैवीं प्रकृतिमाश्रिताः।
भजन्त्यनन्यमनसो ज्ञात्वा भूतादिमव्ययम्॥
Transliteration
mahātmānas tu māṁ pārtha daivīṁ prakṛtim āśritāḥ
bhajanty ananya-manaso jñātvā bhūtādim avyayam
English
But great souls, who take refuge in divine nature, worship Me with undivided mind, knowing Me as the eternal origin of beings.
Hindi
हे पार्थ, दैवी प्रकृति वाले महात्मा मुझे अविनाशी, भूतों के आदि रूप में जानकर अनन्य मन से भजते हैं।
श्लोक 14
सततं कीर्तयन्तो मां यतन्तश्च दृढव्रताः।
नमस्यन्तश्च मां भक्त्या नित्ययुक्ता उपासते॥
Transliteration
satataṁ kīrtayanto māṁ yatantaś ca dṛḍha-vratāḥ
namasyantaś ca māṁ bhaktyā nitya-yuktā upāsate
English
Always chanting My name, striving with firm vows, bowing to Me in devotion, they worship Me constantly.
Hindi
जो दृढ़ व्रत वाले भक्त निरंतर मेरा कीर्तन करते, प्रयत्न करते, प्रणाम करते और भक्ति से मेरी उपासना करते हैं, वे सदैव मुझमें स्थित रहते हैं।
श्लोक 15
ज्ञानयज्ञेन चाप्यन्ये यजन्तो मामुपासते।
एकत्वेन पृथक्त्वेन बहुधा विश्वतोमुखम्॥
Transliteration
jñāna-yajñena cāpy anye yajanto mām upāsate
ekatvena pṛthaktvena bahudhā viśvato-mukham
English
Others worship Me through the sacrifice of knowledge, seeing Me as One, as many, and as the universal form.
Hindi
कुछ लोग ज्ञानयज्ञ के द्वारा मेरी उपासना करते हैं, मुझे एक रूप में, अनेक रूपों में और विश्वरूप में देखते हुए।
श्लोक 16
अहं क्रतुरहं यज्ञः स्वधाहमहमौषधम्।
मन्त्रोहमहमेज्यमहमग्निरहं हुतम्॥
Transliteration
ahaṁ kratur ahaṁ yajñaḥ svadhāham aham auṣadham
mantro’ham aham ejyam aham agnir ahaṁ hutam
English
I am the ritual, I am the sacrifice, I am the offering, the healing herb, the mantra, the clarified butter, the fire, and the oblation.
Hindi
मैं ही क्रतु हूँ, मैं यज्ञ हूँ, स्वधा हूँ, औषधि हूँ, मंत्र हूँ, हवन सामग्री हूँ, अग्नि हूँ और हवन किया हुआ पदार्थ हूँ।
श्लोक 17
पिताहमस्य जगतो माता धाता पितामहः।
वेद्यं पवित्रमोङ्कार ऋक्साम यजुरेव च॥
Transliteration
pitāham asya jagato mātā dhātā pitāmahaḥ
vedyaṁ pavitram oṁ-kāra ṛk sāma yajur eva ca
English
I am the father of the world, the mother, the sustainer, the grandsire; the object of knowledge, the purifier, the syllable Om, and the Vedas.
Hindi
मैं इस जगत का पिता हूँ, माता हूँ, धाता हूँ, पितामह हूँ। मैं ही वेद में जानने योग्य तत्व, पवित्र करने वाला ॐ और ऋक, साम, यजुर वेद हूँ।
श्लोक 18
गतिर्भर्ता प्रभुः साक्षी निवासः शरणं सुहृत्।
प्रभवः प्रलयः स्थानं निधानं बीजमव्ययम्॥
Transliteration
gatir bhartā prabhuḥ sākṣī nivāsaḥ śaraṇaṁ suhṛt
prabhavaḥ pralayaḥ sthānaṁ nidhānaṁ bījam avyayam
English
I am the goal, the supporter, the Lord, the witness, the abode, the refuge, the friend, the origin, the dissolution, the foundation, and the eternal seed.
Hindi
मैं गति हूँ, भरण-पोषण करने वाला हूँ, प्रभु हूँ, साक्षी हूँ, निवास हूँ, शरण हूँ, सुहृद हूँ, उत्पत्ति हूँ, प्रलय हूँ, आधार हूँ और अविनाशी बीज हूँ।
श्लोक 19
तपाम्यहमहं वर्षं निगृह्णाम्युत्सृजामि च।
अमृतं चैव मृत्युञ्च सदसच्चाहमर्जुन॥
Transliteration
tapāmy aham ahaṁ varṣaṁ nigṛhṇāmy utsṛjāmi ca
amṛtaṁ caiva mṛtyuñ ca sad asac cāham arjuna
English
I give heat, I hold back the rain and send it forth. I am immortality and also death; I am being and non-being, O Arjuna.
Hindi
मैं ही ताप देता हूँ, वर्षा रोकता और बरसाता हूँ। मैं अमृत हूँ और मृत्यु भी हूँ, सत और असत—सब मैं हूँ, हे अर्जुन।
श्लोक 20
त्रैविद्या मां सोमपाः पूतपापा यज्ञैरिष्ट्वा स्वर्गतिं प्रार्थयन्ते।
ते पुण्यमासाद्य सुरेन्द्रलोकमश्नन्ति दिव्यान्दिवि देवभोगान्॥
Transliteration
traividyā māṁ soma-pāḥ pūta-pāpā yajñair iṣṭvā svar-gatiṁ prārthayante
te puṇyam āsādya surendra-lokam aśnanti divyān divi deva-bhogān
English
Those who know the three Vedas, drink soma, and perform sacrifices, purified of sin, seek heaven. Reaching Indra’s world, they enjoy divine pleasures.
Hindi
जो त्रिवेदी, सोमपान करने वाले और यज्ञों द्वारा पवित्र हुए हैं, वे स्वर्ग की इच्छा करते हैं। पुण्य प्राप्त कर स्वर्गलोक में दिव्य भोगों का आनंद लेते हैं।
श्लोक 21
ते तं भुक्त्वा स्वर्गलोकं विशालं क्षीणे पुण्ये मर्त्यलोकं विशन्ति।
एवं त्रयीधर्ममनुप्रपन्ना गतागतं कामकामा लभन्ते॥
Transliteration
te taṁ bhuktvā svar-ga-lokaṁ viśālaṁ kṣīṇe puṇye martya-lokaṁ viśanti
evaṁ trayī-dharmam anuprapannā gata-agataṁ kāma-kāmā labhante
English
After enjoying heaven, they return to the mortal world when their merit ends. Following this Vedic path, seeking desires, they go and come repeatedly.
Hindi
वे स्वर्ग के व्यापक लोक का भोग करके, पुण्य समाप्त होने पर फिर मनुष्यलोक में लौट आते हैं। कामनाओं से प्रेरित लोग इस त्रयी मार्ग में बार-बार आते-जाते रहते हैं।
श्लोक 22
अनन्याश्चिन्तयन्तो मां ये जनाः पर्युपासते।
तेषां नित्याभियुक्तानां योगक्षेमं वहाम्यहम्॥
Transliteration
ananyāś cintayanto māṁ ye janāḥ paryupāsate
teṣāṁ nityābhiyuktānāṁ yoga-kṣemaṁ vahāmy aham
English
Those who worship Me with single-minded devotion, meditating on Me alone, I preserve what they have and bring to them what they lack.
Hindi
जो अनन्य भाव से मेरी उपासना करते हैं, मैं उनके योगक्षेम—जो उनके पास है उसकी रक्षा और जो नहीं है उसका प्रबंध—स्वयं करता हूँ।
श्लोक 23
येऽप्यन्यदेवताभक्ता यजन्ते श्रद्धयान्विताः।
तेऽपि मामेव कौन्तेय यजन्त्यविधिपूर्वकम्॥
Transliteration
ye’py anya-devatā-bhaktā yajante śraddhayānvitāḥ
te’pi mām eva kaunteya yajanty avidhi-pūrvakam
English
Even those who worship other deities with faith actually worship Me, O Kaunteya, but in an improper way.
Hindi
जो अन्य देवताओं की श्रद्धा से पूजा करते हैं, वे भी वास्तव में मेरी ही उपासना करते हैं, पर विधि से रहित होकर, हे कौन्तेय।
श्लोक 24
अहं हि सर्वयज्ञानां भोक्ता च प्रभुरेव च।
न तु मामभिजानन्ति तत्त्वेनातश्च्यवन्ति ते॥
Transliteration
ahaṁ hi sarva-yajñānāṁ bhoktā ca prabhur eva ca
na tu mām abhijānanti tattvenātaś cyavanti te
English
I am the enjoyer and Lord of all sacrifices. But those who do not know Me in truth fall from their path.
Hindi
मैं ही सभी यज्ञों का भोक्ता और प्रभु हूँ। परन्तु जो मुझे तत्त्व से नहीं जानते, वे मार्ग से विचलित होते हैं।
श्लोक 25
यान्ति देवव्रता देवान्पितῄन्यान्ति पितृव्रताः।
भूतानि यान्ति भूतेज्या यान्ति मद्याजिनोऽपि माम्॥
Transliteration
yānti deva-vratā devān pitṝn yānti pitṛ-vratāḥ
bhūtāni yānti bhūtejyā yānti mad-yājino’pi mām
English
Worshippers of gods go to the gods; worshippers of ancestors go to the ancestors; worshippers of spirits go to the spirits; My devotees come to Me.
Hindi
देवताओं की पूजा करने वाले देवताओं को जाते हैं, पितरों की पूजा करने वाले पितरों को, भूतों की पूजा करने वाले भूतों को, और मेरे उपासक मुझे प्राप्त होते हैं।
श्लोक 26
पत्रं पुष्पं फलं तोयं यो मे भक्त्या प्रयच्छति।
तदहं भक्त्युपहृतमश्नामि प्रयतात्मनः॥
Transliteration
patraṁ puṣpaṁ phalaṁ toyaṁ yo me bhaktyā prayacchati
tad ahaṁ bhakty-upahṛtam aśnāmi prayatātmanaḥ
English
Whoever offers Me with devotion a leaf, a flower, a fruit or water, I accept that loving offering from the pure-hearted.
Hindi
जो भक्त मुझे पत्र, पुष्प, फल या जल श्रद्धा से अर्पित करता है, मैं उसके इस भक्ति-युक्त अर्पण को स्वीकार करता हूँ।
श्लोक 27
यत्करोषि यदश्नासि यज्जुहोषि ददासि यत्।
यत्तपस्यसि कौन्तेय तत्कुरुष्व मदर्पणम्॥
Transliteration
yat karoṣi yad aśnāsi yaj juhoṣi dadāsi yat
yat tapasyasi kaunteya tat kuruṣva mad-arpaṇam
English
Whatever you do, eat, offer, give, or practice as austerity—O Kaunteya—offer it to Me.
Hindi
हे कौन्तेय, जो तुम करते हो, खाते हो, यज्ञ करते हो, दान देते हो, या तप करते हो—सब मुझे अर्पित करो।
श्लोक 28
शुभाशुभफलैरेवं मोक्ष्यसे कर्मबन्धनैः।
संन्यासयोगयुक्तात्मा विमुक्तो मामुपैष्यसि॥
Transliteration
śubhāśubha-phalair evaṁ mokṣyase karma-bandhanaiḥ
saṁnyāsa-yoga-yuktātmā vimukto mām upaiṣyasi
English
By offering everything to Me, you will be freed from the bonds of good and bad karma. With a mind united in renunciation, you will come to Me.
Hindi
इस प्रकार सब अर्पित करने से तुम शुभ और अशुभ कर्मफलों के बंधन से मुक्त हो जाओगे। संन्यास-योग से युक्त होकर तुम मुझे प्राप्त होओगे।
श्लोक 29
समोऽहं सर्वभूतेषु न मे द्वेष्योऽस्ति न प्रियः।
ये भजन्ति तु मां भक्त्या मयि ते तेषु चाप्यहम्॥
Transliteration
samo’haṁ sarva-bhūteṣu na me dveṣyo’sti na priyaḥ
ye bhajanti tu māṁ bhaktyā mayi te teṣu cāpy aham
English
I am equal to all; none is hateful or dear to Me. But those who worship Me with devotion live in Me, and I in them.
Hindi
मैं सभी प्राणियों में समान हूँ। न कोई मुझे प्रिय है न अप्रिय। पर जो भक्त भक्ति से मेरी उपासना करते हैं, वे मुझमें रहते हैं और मैं उनमें।
श्लोक 30
अपि चेत्सुदुराचारो भजते मामनन्यभाक्।
साधुरेव स मन्तव्यः सम्यग्व्यवसितो हि सः॥
Transliteration
api cet su-durācāro bhajate mām ananya-bhāk
sādhur eva sa mantavyaḥ samyag vyavasito hi saḥ
English
Even if a person of very bad conduct worships Me with exclusive devotion, he should be regarded as saintly, for he is rightly resolved.
Hindi
यदि कोई अत्यंत दुश्चरित्र व्यक्ति भी अनन्यभाव से मेरी भक्ति करता है, तो वह साधु माना जाए, क्योंकि उसकी निश्चय-शक्ति सही दिशा में है।
श्लोक 31
क्षिप्रं भवति धर्मात्मा शश्वच्छान्तिं निगच्छति।
कौन्तेय प्रतिजानीहि न मे भक्तः प्रणश्यति॥
Transliteration
kṣipraṁ bhavati dharmātmā śaśvac-chāntiṁ nigacchati
kaunteya pratijānīhi na me bhaktaḥ praṇaśyati
English
He soon becomes righteous and attains lasting peace. O Kaunteya, declare boldly that My devotee never perishes.
Hindi
वह शीघ्र ही धर्मात्मा बन जाता है और स्थायी शांति को प्राप्त करता है। हे कौन्तेय, यह घोषणा करो कि मेरा भक्त कभी नष्ट नहीं होता।
श्लोक 32
मां हि पार्थ व्यपाश्रित्य येऽपि स्यु: पापयोनयः।
स्त्रियो वैश्यास्तथा शूद्रास्तेऽपि यान्ति परां गतिम्॥
Transliteration
māṁ hi pārtha vyapāśritya ye’pi syuḥ pāpa-yonayaḥ
striyo vaiśyās tathā śūdrās te’pi yānti parāṁ gatim
English
Those who take refuge in Me—even if they are born in sinful or lower births, such as women, merchants, or workers—also attain the supreme goal.
Hindi
हे पार्थ, जो मेरी शरण में आते हैं, चाहे वे पापयोनि, स्त्री, वैश्य या शूद्र ही क्यों न हों, वे भी परम गति को प्राप्त होते हैं।
श्लोक 33
किं पुनर्ब्राह्मणाः पुण्या भक्ता राजर्षयस्तथा।
अनित्यमसुखं लोकमिमं प्राप्य भजस्व माम्॥
Transliteration
kiṁ punar brāhmaṇāḥ puṇyā bhaktā rājarṣayas tathā
anityam asukhaṁ lokam imaṁ prāpya bhajasva mām
English
How much more, then, those righteous Brahmins and devoted royal sages. Having come to this temporary and joyless world, worship Me.
Hindi
तो फिर पुण्यात्मा ब्राह्मण और भक्त-स्वरूप राजर्षि तो अवश्य मुझे प्राप्त होंगे। इस अनित्य, दुःखरहित न होने वाले लोक में आकर मेरी भक्ति करो।
श्लोक 34
मन्मना भव मद्भक्तो मद्याजी मां नमस्कुरु।
मामेवैष्यसि युक्त्वैवमात्मानं मत्परायणः॥
Transliteration
man-manā bhava mad-bhakto mad-yājī māṁ namaskuru
mām evaiṣyasi yuktvaivam ātmānaṁ mat-parāyaṇaḥ
English
Fix your mind on Me, be devoted to Me, worship Me, bow to Me. With your mind set on Me as the supreme goal, you will surely come to Me.
Hindi
मेरा चिंतन करो, मेरे भक्त बनो, मेरी पूजा करो, मुझे प्रणाम करो। इस प्रकार मन को मुझमें लगाकर, मुझको परम मानकर, तुम निश्चित ही मुझे प्राप्त होओगे।