Bhagvad Gita

Chapter 6 — ध्यान योग (Dhyana Yoga)

श्लोक 1

श्रीभगवानुवाच
अनाश्रितः कर्मफलं कार्यं कर्म करोति यः।
स संन्यासी च योगी च न निरग्निर्न चाक्रियः॥

Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
anāśritaḥ karma-phalaṁ kāryaṁ karma karoti yaḥ
sa saṁnyāsī ca yogī ca na niragnir na cākriyaḥ

English
The Lord said: One who performs his duty without depending on the results is a true renunciant and yogi, not one who merely avoids fire or action.

Hindi
जो व्यक्ति कर्मफल पर निर्भर हुए बिना अपना कर्तव्य करता है, वही वास्तविक संन्यासी और योगी है। केवल अग्नि त्यागना या कर्म न करना संन्यास नहीं है।

श्लोक 2

यं संन्यासमिति प्राहुर्योगं तं विद्धि पाण्डव।
न ह्यसंन्यस्तसङ्कल्पो योगी भवति कश्चन॥

Transliteration
yaṁ saṁnyāsam iti prāhur yogaṁ taṁ viddhi pāṇḍava
na hy asaṁnyasta-saṅkalpo yogī bhavati kaścana

English
What is called renunciation is also known as yoga. No one becomes a yogi without giving up selfish intentions.

Hindi
जिसे संन्यास कहा जाता है वही योग है। हे पाण्डव, जिसने संकल्प और स्वार्थ का त्याग नहीं किया, वह योगी नहीं हो सकता।

श्लोक 3

आरुरुक्षोर्मुनेर्योगं कर्म कारणमुच्यते।
योगारूढस्य तस्यैव शमः कारणमुच्यते॥

Transliteration
ārurukṣor muner yogaṁ karma kāraṇam ucyate
yogārūḍhasya tasyaiva śamaḥ kāraṇam ucyate

English
For one who seeks to rise in yoga, action is the means. For one established in yoga, tranquility is the means.

Hindi
योग की आरंभिक अवस्था में कर्म साधन है। योग की स्थिर अवस्था में शांति और मनोनिग्रह साधन है।

श्लोक 4

यदा हि नेन्द्रियार्थेषु न कर्मस्वनुषज्जते।
सर्वसङ्कल्पसंन्यासी योगारूढस्तदोच्यते॥

Transliteration
yadā hi nendriyārtheṣu na karmasv anuṣajjate
sarva-saṅkalpa-saṁnyāsī yogārūḍhas tadocyate

English
When one is no longer attached to sense objects or actions and has renounced all desires, he is said to be established in yoga.

Hindi
जब मनुष्य इंद्रिय विषयों और कर्मों से अनासक्त हो जाता है और सभी संकल्प छोड़ देता है, तब वह योगारूढ़ कहलाता है।

श्लोक 5

उद्धरेदात्मनाऽत्मानं नात्मानमवसादयेत्।
आत्मैव ह्यात्मनो बन्धुरात्मैव रिपुरात्मनः॥

Transliteration
uddhared ātmanā’tmānaṁ nātmānam avasādayet
ātmaiva hy ātmano bandhur ātmaiva ripur ātmanaḥ

English
One should uplift oneself by oneself; one should not degrade oneself. The self alone is the friend of the self, and the self alone is its enemy.

Hindi
मनुष्य को अपने द्वारा स्वयं को ऊपर उठाना चाहिए, गिराना नहीं चाहिए। आत्मा ही आत्मा की मित्र है और आत्मा ही उसका शत्रु है।

श्लोक 6

बन्धुरात्माऽत्मनस्तस्य येनात्मैवात्मना जितः।
अनात्मनस्तु शत्रुत्वे वर्तेतात्मैव शत्रुवत्॥

Transliteration
bandhur ātmā’tmanas tasya yenātmaivātmanā jitaḥ
anātmanas tu śatrutve vartetātmaiva śatruvat

English
For one who has conquered the mind, the mind is the best friend. But for one who has not, the mind acts like an enemy.

Hindi
जिसने मन को जीत लिया उसके लिए मन मित्र है। जिसने नहीं जीता, उसके लिए मन शत्रु जैसा हो जाता है।

श्लोक 7

जितात्मनः प्रशान्तस्य परमात्मा समाहितः।
शीतोष्णसुखदुःखेषु तथा मानापमानयोः॥

Transliteration
jitātmanaḥ praśāntasya paramātmā samāhitaḥ
śītoṣṇa-sukha-duḥkheṣu tathā mānā’pamānayoḥ

English
The Supreme is realized by one who has controlled his mind and remains peaceful in heat and cold, pleasure and pain, honor and dishonor.

Hindi
जिसका मन जीता हुआ है और जो शांत है, वह गर्मी–सर्दी, सुख–दुःख और सम्मान–अपमान में समान रहता है और परमात्मा को प्राप्त करता है।

श्लोक 8–9

ज्ञानविज्ञानतृप्तात्मा कूटस्थो विजितेन्द्रियः।
युक्त इत्युच्यते योगी समलोष्टाश्मकाञ्चनः॥
सुहृन्मित्रार्युदासीनमध्यस्थद्वेष्यबन्धुषु।
साधुष्वपि च पापेषु समबुद्धिर्विशिष्यते॥

Transliteration
jñāna-vijñāna-tṛptātmā kūṭastho vijitendriyaḥ
yukta ity ucyate yogī sama-loṣṭāśma-kāñcanaḥ
su-hṛn-mitrāry-udāsīna-madhyastha-dveṣya-bandhuṣu
sādhuṣv api ca pāpeṣu sama-buddhir viśiṣyate

English
The yogi content with knowledge and realization, steady like a rock, with conquered senses, sees clay, stone and gold as equal. He is the best who is equal-minded toward friend, enemy, neutral, hateful, relative, saint and sinner.

Hindi
ज्ञान और विज्ञान से तृप्त, अचलमन वाला योगी मिट्टी, पत्थर और सोने को समान देखता है। वह सुहृद, मित्र, शत्रु, उदासीन, मध्यस्थ, द्वेषी, बंधु, साधु और पापी—सबमें समभाव रखता है।

श्लोक 10

योगी युञ्जीत सततमात्मानं रहसि स्थितः।
एकाकी यतचित्तात्मा निराशीरपरिग्रहः॥

Transliteration
yogī yuñjīta satatam ātmānaṁ rahasi sthitaḥ
ekākī yata-cittātmā nirāśīr aparigrahaḥ

English
The yogi should constantly practice meditation in seclusion, alone, with a controlled mind, free from desires and possessions.

Hindi
योगी को एकांत में, अकेले, इच्छा और संग्रह रहित होकर, मन को नियंत्रित करते हुए ध्यान का अभ्यास करना चाहिए।

श्लोक 11

शुचौ देशे प्रतिष्ठाप्य स्थिरमासनमात्मनः।
नात्युच्छ्रितं नातिनीचं चैलाजिनकुशोत्तरम्॥

Transliteration
śucau deśe pratiṣṭhāpya sthiram āsanam ātmanaḥ
nāty ucchritaṁ nāti-nīcaṁ cailājina-kuśottaram

English
In a clean place, he should set a firm seat, neither too high nor too low, covered with cloth, deer skin and kusa grass.

Hindi
स्वच्छ स्थान पर, बहुत ऊँचा या बहुत नीचा न हो ऐसा आसन, कुश, मृगछाला और वस्त्र से बना कर स्थापित करे।

श्लोक 12

तत्रैकाग्रं मनः कृत्वा यतचित्तेन्द्रियक्रियः।
उपविश्यासने युञ्ज्याद्योगमात्मविशुद्धये॥

Transliteration
tatraikāgraṁ manaḥ kṛtvā yata-cittendriya-kriyaḥ
upaviśyāsane yuñjyād yogam ātma-viśuddhaye

English
Sitting there, controlling mind and senses, he should practice yoga to purify the self.

Hindi
वहाँ बैठकर मन और इंद्रियों को नियंत्रित करके आत्म-शुद्धि के लिए योग का अभ्यास करे।

श्लोक 13–14

समं कायशिरोग्रीवं धारयन्नचलं स्थिरः।
संप्रेक्ष्य नासिकाग्रं स्वं दिशश्चानवलोकयन्॥
प्रशान्तात्मा विगतभीर्ब्रह्मचारिव्रते स्थितः।
मनः संयम्य मच्चित्तो युक्त आसीत मत्परः॥

Transliteration
samaṁ kāya-śiro-grīvaṁ dhārayann acalaṁ sthiraḥ
saṁprekṣya nāsikāgraṁ svaṁ diśaś cānavalokayan
praśāntātmā vigata-bhīr brahmacāri-vrate sthitaḥ
manaḥ saṁyamya mac-citto yukta āsīta mat-paraḥ

English
Keeping body, neck and head straight and steady, looking at the tip of the nose without wandering the eyes, peaceful, fearless, firm in celibacy, controlling the mind, the yogi should meditate on Me.

Hindi
शरीर, सिर और गर्दन को सीधा और स्थिर रखकर, दृष्टि को नासाग्र पर टिकाकर, शांत, निर्भय, ब्रह्मचर्यव्रत में स्थित होकर, मन को संयमित करके, मुझमें चित्त लगाकर बैठना चाहिए।

श्लोक 15

युञ्जन्नेवं सदात्मानं योगी नियतमानसः।
शान्तिं निर्वाणपरमां मत्संस्थामधिगच्छति॥

Transliteration
yuñjann evaṁ sadātmānaṁ yogī niyata-mānasaḥ
śāntiṁ nirvāṇa-paramāṁ mat-saṁsthām adhigacchati

English
Practicing in this way, with controlled mind, the yogi attains peace, the supreme Nirvana, abiding in Me.

Hindi
इस प्रकार अभ्यास करता हुआ नियंत्रित मन वाला योगी परम शांति, अर्थात् मुझमें स्थित निर्वाण, को प्राप्त होता है।

श्लोक 16

नात्यश्नतस्तु योगोऽस्ति न चैकान्तमनश्नतः।
न चातिस्वप्नशीलस्य जाग्रतो नैव चार्जुन॥

Transliteration
nātyaśnatas tu yogo’sti na caikāntaṁ anaśnataḥ
na cāti-svapna-śīlasya jāgrato naiva cārjuna

English
Yoga is not for one who overeats or for one who fasts excessively, nor for one who sleeps too much or stays awake too much.

Hindi
हे अर्जुन, जो बहुत खाता है या बिल्कुल नहीं खाता, जो अधिक सोता है या बिल्कुल नहीं सोता, उसके लिए योग नहीं है।

श्लोक 17

युक्ताहारविहारस्य युक्तचेष्टस्य कर्मसु।
युक्तस्वप्नावबोधस्य योगो भवति दुःखहा॥

Transliteration
yuktāhāra-vihārasya yukta-ceṣṭasya karmasu
yukta-svapnāvabodhasya yogo bhavati duḥkha-hā

English
For one who is moderate in food, recreation, activity, sleep and wakefulness, yoga destroys sorrow.

Hindi
जो आहार, विहार, कर्म, सोना और जागना संतुलित रखता है, उसका योग दुःखों का नाश करता है।

श्लोक 18

यदा विनियतं चित्तमात्मन्येवावतिष्ठते।
निःस्पृहः सर्वकामेभ्यो युक्त इत्युच्यते तदा॥

Transliteration
yadā viniyataṁ cittam ātmany evāvatiṣṭhate
niḥspṛhaḥ sarva-kāmebhyo yukta ity ucyate tadā

English
When the controlled mind rests in the Self alone, free from all desires, then one is said to be united in yoga.

Hindi
जब संयमित मन सभी कामनाओं से मुक्त होकर आत्मा में ही स्थित हो जाता है, तब योग की सिद्धि कही जाती है।

श्लोक 19

यथा दीपो निवातस्थो नेङ्गते सोपमा स्मृता।
योगिनो यतचित्तस्य युञ्जतो योगमात्मनः॥

Transliteration
yathā dīpo nivāta-stho ne’ṅgate sopamā smṛtā
yogino yata-cittasya yuñjato yogam ātmanaḥ

English
Like a lamp in a windless place that does not flicker, this is the example used for the yogi whose mind is steady in meditation.

Hindi
जैसे वायु रहित स्थान में दीपक नहीं डोलता, वैसे ही योगी का संयमित मन ध्यान में स्थिर रहता है।

श्लोक 20–21

यत्रोपरमते चित्तं निरुद्धं योगसेवया।
यत्र चैवात्मनाऽत्मानं पश्यन्नात्मनि तुष्यति॥
सुखमात्यन्तिकं यत्तद्बुद्धिग्राह्यमतीन्द्रियम्।
वेत्ति यत्र न चैवायं स्थितश्चलति तत्त्वतः॥

Transliteration
yatroparamate cittaṁ niruddhaṁ yoga-sevayā
yatra caivātmanā’tmānaṁ paśyann ātmani tuṣyati
sukham ātyantikaṁ yat tad buddhi-grāhyam atīndriyam
vetti yatra na caivāyaṁ sthitaś calati tattvataḥ

English
Through yoga, when the mind is stilled and one sees the Self by the Self and is satisfied in the Self, he experiences supreme, indescribable joy grasped only by the intellect. Established in this, he never moves from the truth.

Hindi
योग के द्वारा मन शांत होने पर, जब मनुष्य आत्मा को आत्मा से देखता है और उसमें तृप्त होता है, तब वह बुद्धि द्वारा ग्रहण करने योग्य, इंद्रियों से परे, परम आनंद का अनुभव करता है और सत्य से विचलित नहीं होता।

श्लोक 22

यं लब्ध्वा चापरं लाभं मन्यते नाधिकं ततः।
यस्मिन्स्थितो न दुःखेन गुरुणाऽपि विचाल्यते॥

Transliteration
yaṁ labdhvā cāparaṁ lābhaṁ manyate nādhikaṁ tataḥ
yasmin sthito na duḥkhena guruṇā’pi vicālyate

English
Having attained this state, one thinks nothing more valuable remains, and being established in it, he is not shaken even by great sorrow.

Hindi
जिस प्राप्ति के बाद मनुष्य कुछ भी श्रेष्ठ नहीं मानता, और जिसमें स्थित होकर भारी से भारी दुःख भी उसे विचलित नहीं कर पाते, वही अवस्था है।

श्लोक 23

तं विद्यात्दुःखसंयोगवियोगं योगसञ्ज्ञितम्।
स निश्चयेन योक्तव्यो योगोऽनिर्विण्णचेतसा॥

Transliteration
taṁ vidyād duḥkha-samyoga-viyogaṁ yoga-saṁjñitam
sa niścayena yoktavyo yogo’nirviṇṇa-cetasā

English
Know that this separation from sorrow is called yoga. One should practice it with firm determination and without discouragement.

Hindi
दुःख से वियोग होना ही योग कहलाता है। इसे दृढ़ निश्चय और अविचल मन से अभ्यास करना चाहिए।

श्लोक 24–25

सङ्कल्पप्रभवान्कामांस्त्यक्त्वा सर्वानशेषतः।
मनसैवेन्द्रियग्रामं विनियम्य समन्ततः॥
शनैः शनैरुपरमेद्बुद्ध्या धृतिगृह्णया।
आत्मसंस्थं मनः कृत्वा न किंचितपि चिन्तयेत्॥

Transliteration
saṅkalpa-prabhavān kāmāṁs tyaktvā sarvān aśeṣataḥ
manasaivendriya-grāmaṁ viniyamya samantataḥ
śanaiḥ śanair uparamed buddhyā dhṛti-gṛhṇayā
ātma-saṁsthaṁ manaḥ kṛtvā na kiñcit api cintayet

English
Abandoning all desires born of the mind, restraining the senses with the mind, slowly and steadily one should withdraw the mind, fixing it in the Self and thinking of nothing else.

Hindi
संकल्प से उत्पन्न सभी इच्छाओं का त्याग कर, इंद्रियों को मन द्वारा नियंत्रित कर, मन को धीरे-धीरे आत्मा में स्थिर करते हुए किसी दूसरी बात का विचार न करे।

श्लोक 26

यतो यतो निश्चरति मनश्चञ्चलमस्थिरम्।
ततस्ततो नियम्यैतदात्मन्येव वशं नयेत्॥

Transliteration
yato yato niścarati manaś cañcalam asthiram
tatas tato niyamyaitad ātmany eva vaśaṁ nayet

English
Wherever the restless and unsteady mind wanders, bring it back under control and place it in the Self.

Hindi
मन जहाँ-जहाँ चंचल होकर भटकता है, उसे वहीं-वहीं से नियंत्रित करके आत्मा में स्थिर करना चाहिए।

श्लोक 27

प्रशान्तमनसं ह्येनं योगिनं सुखमुत्तमम्।
उपैति शान्तरजसं ब्रह्मभूतमकल्मषम्॥

Transliteration
praśānta-manasam hy enaṁ yoginaṁ sukham uttamam
upaiti śānta-rajasaṁ brahma-bhūtam akalmaṣam

English
The peaceful-minded yogi, with passions calmed and sins removed, attains supreme happiness and union with Brahman.

Hindi
जिस योगी का मन शांत है, जिसका रजोगुण शांत हो गया है और जो पापरहित है, वह उत्तम सुख और ब्रह्मभाव को प्राप्त करता है।

श्लोक 28

युञ्जन्नेवं सदात्मानं योगी विगतकल्मषः।
सुखेन ब्रह्मसंस्पर्शमत्यन्तं सुखमश्नुते॥

Transliteration
yuñjann evaṁ sadātmānaṁ yogī vigata-kalmaṣaḥ
sukhena brahma-saṁsparśam atyantaṁ sukham aśnute

English
The yogi, continuously practicing in this manner and purified from sins, easily attains endless bliss from contact with Brahman.

Hindi
इस प्रकार निरंतर अभ्यास करने वाला और पाप से रहित योगी ब्रह्मसाक्षात्कार से उत्पन्न परम आनंद को सहज ही पाता है।

श्लोक 29

सर्वभूतस्थमात्मानं सर्वभूतानि चात्मनि।
ईक्षते योगयुक्तात्मा सर्वत्र समदर्शनः॥

Transliteration
sarva-bhūta-stham ātmānaṁ sarva-bhūtāni cātmani
īkṣate yoga-yuktātmā sarvatra sama-darśanaḥ

English
The yogi sees the Self in all beings and all beings in the Self, with equal vision everywhere.

Hindi
योगयुक्त व्यक्ति सभी प्राणियों में आत्मा को और आत्मा में सभी प्राणियों को देखता है, और सबमें समान दृष्टि रखता है।

श्लोक 30

यो मां पश्यति सर्वत्र सर्वं च मयि पश्यति।
तस्याहं न प्रणश्यामि स च मे न प्रणश्यति॥

Transliteration
yo māṁ paśyati sarvatra sarvaṁ ca mayi paśyati
tasyāhaṁ na praṇaśyāmi sa ca me na praṇaśyati

English
One who sees Me everywhere and everything in Me never loses Me, nor do I lose him.

Hindi
जो मनुष्य मुझे सर्वत्र देखता है और सर्व वस्तुओं को मुझमें देखता है, वह मुझसे विचलित नहीं होता और मैं भी उससे दूर नहीं होता।

श्लोक 31

सर्वभूतस्थितं यो मां भजत्येकत्वमास्थितः।
सर्वथा वर्तमानोऽपि स योगी मयि वर्तते॥

Transliteration
sarva-bhūta-sthitaṁ yo māṁ bhajaty ekatvam āsthitaḥ
sarvathā vartamāno’pi sa yogī mayi vartate

English
The yogi who worships Me as residing in all beings, established in unity, lives in Me in every situation.

Hindi
जो मुझे सभी प्राणियों में स्थित मानकर एकत्वभाव से भजता है, वह हर परिस्थिति में मुझमें ही स्थित रहता है।

श्लोक 32

आत्मौपम्येन सर्वत्र समं पश्यति योऽर्जुन।
सुखं वा यदि वा दुःखं स योगी परमो मतः॥

Transliteration
ātma-aupamyena sarvatra samaṁ paśyati yo’rjuna
sukhaṁ vā yadi vā duḥkhaṁ sa yogī paramo mataḥ

English
The yogi who compares all beings with himself and sees their happiness and suffering as his own is considered supreme.

Hindi
हे अर्जुन, जो योगी सभी प्राणियों को अपने समान समझकर उनके सुख–दुःख को अपना ही मानता है, वही परम योगी है।

श्लोक 33

अर्जुन उवाच
योऽयं योगस्त्वया प्रोक्तः साम्येन मधुसूदन।
एतस्याहं न पश्यामि चञ्चलत्वात्स्थितिं स्थिराम्॥

Transliteration
arjuna uvāca
yo’yaṁ yogas tvayā proktaḥ sāmyena madhusūdana
etasyāhaṁ na paśyāmi cañcalatvāt sthitiṁ sthirām

English
Arjuna said: O Madhusudana, this yoga of equality that You describe, I do not see how it can remain steady because the mind is restless.

Hindi
अर्जुन बोले: हे मधुसूदन, आपने जो समभाव वाला योग बताया है, वह मुझे स्थिर होता नहीं दिखता, क्योंकि मन अत्यंत चंचल है।

श्लोक 34

चञ्चलं हि मनः कृष्ण प्रमाथि बलवद् दृढम्।
तस्याहं निग्रहं मन्ये वायोरिव सुदुष्करम्॥

Transliteration
cañcalaṁ hi manaḥ kṛṣṇa pramāthi balavad dṛḍham
tasyāhaṁ nigrahaṁ manye vāyor iva su-duṣkaram

English
Krishna, the mind is restless, turbulent, powerful and stubborn. Controlling it seems as difficult as controlling the wind.

Hindi
हे कृष्ण, मन चंचल, प्रबल, हठी और व्याकुल करने वाला है। इसे वश में करना मुझे वायु को रोकने जितना कठिन लगता है।

श्लोक 35

श्रीभगवानुवाच
असंशयं महाबाहो मनो दुर्निग्रहं चलम्।
अभ्यासेन तु कौन्तेय वैराग्येण च गृह्यते॥

Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
asaṁśayaṁ mahā-bāho mano durnigrahaṁ calam
abhyāsena tu kaunteya vairāgyeṇa ca gṛhyate

English
The Lord said: O mighty-armed one, the mind is certainly difficult to control and restless, but it can be restrained by practice and detachment.

Hindi
भगवान बोले: हे महाबाहो, मन निश्चित रूप से चंचल और कठिन नियंत्रण वाला है, परन्तु अभ्यास और वैराग्य से इसे वश में किया जा सकता है।

श्लोक 36

असंयतात्मना योगो दुष्प्राप इति मे मतिः।
वश्यात्मना तु यतता शक्योऽवाप्तुमुपायतः॥

Transliteration
asaṁyatātmanā yogo duṣprāpa iti me matiḥ
vaśyātmanā tu yatatā śakyo’vāptum upāyataḥ

English
Yoga is hard to attain for one who lacks self-control, but for one who is self-disciplined, it is attainable by proper means.

Hindi
जिसका मन अनियंत्रित है उसके लिए योग कठिन है, पर जिसका मन वश में है और जो प्रयत्नशील है, वह योग को प्राप्त कर सकता है।

श्लोक 37

अर्जुन उवाच
अयतिः श्रद्धयोपेतो योगाच्चलितमानसः।
अप्राप्य योगसंसिद्धिं कां गतिं कृष्ण गच्छति॥

Transliteration
arjuna uvāca
ayatiḥ śraddhayopeto yogāc calita-mānasaḥ
aprāpya yoga-saṁsiddhiṁ kāṁ gatiṁ kṛṣṇa gacchati

English
Arjuna said: Krishna, what is the fate of one who has faith but whose mind wanders from yoga and does not reach perfection?

Hindi
अर्जुन बोले: हे कृष्ण, यदि कोई श्रद्धावान तो हो पर मन स्थिर न रह पाए और योग सिद्धि को न प्राप्त कर सके, तो उसका क्या होता है?

श्लोक 38

कच्चिन्नोभयविभ्रष्टश्छिन्नाभ्रमिव नश्यति।
अप्रतिष्ठो महाबाहो विमूढो ब्रह्मणः पथि॥

Transliteration
kaccin nobhaya-vibhraṣṭaś chinnābhram iva naśyati
apratiṣṭho mahā-bāho vimūḍho brahmaṇaḥ pathi

English
Is he not lost like a broken cloud, fallen from both worldly and spiritual paths, O mighty-armed one?

Hindi
क्या वह दोनों मार्गों से भटका हुआ, आकाश से टूटे बादल की तरह नष्ट तो नहीं हो जाता, हे महाबाहो?

श्लोक 39

एतन्मे संशयं कृष्ण छेत्तुमर्हस्यशेषतः।
त्वदन्यः संशयस्यास्य छेत्ता न ह्युपपद्यते॥

Transliteration
etan me saṁśayaṁ kṛṣṇa chettum arhasy aśeṣataḥ
tvad anyaḥ saṁśayasya asya chettā na hy upapadyate

English
Krishna, please remove this doubt completely. None but You can dispel such doubts.

Hindi
हे कृष्ण, इस संशय को पूरी तरह दूर कीजिए। आपके अतिरिक्त कोई इसे दूर नहीं कर सकता।

श्लोक 40

श्रीभगवानुवाच
पार्थ नैवेह नामुत्र विनाशस्तस्य विद्यते।
न हि कल्याणकृत्कश्चिद्दुर्गतिं तात गच्छति॥

Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
pārtha naiveha nāmutra vināśas tasya vidyate
na hi kalyāṇa-kṛt kaścid durgatiṁ tāta gacchati

English
The Lord said: O Partha, there is no destruction for such a person, neither here nor hereafter. One who does good never comes to ruin.

Hindi
भगवान बोले: हे पार्थ, ऐसा व्यक्ति न इस लोक में न परलोक में नष्ट होता है। हे तात, कोई भी शुभ कर्म करने वाला कभी दुर्गति को प्राप्त नहीं होता।

श्लोक 41

प्राप्य पुण्यकृतां लोकानुषित्वा शाश्वतीः समाः।
शुचीनां श्रीमतां गेहे योगभ्रष्टोऽभिजायते॥

Transliteration
prāpya puṇya-kṛtāṁ lokān uṣitvā śāśvatīḥ samāḥ
śucīnāṁ śrīmatāṁ gehe yoga-bhraṣṭo’bhijāyate

English
One who falls from yoga is reborn after enjoying heavenly realms, in the homes of the pure and prosperous.

Hindi
योगभ्रष्ट व्यक्ति पुण्यलोकों में दीर्घकाल तक निवास करने के बाद पवित्र और समृद्ध परिवार में जन्म लेता है।

श्लोक 42

अथवा योगिनामेव कुले भवति धीमताम्।
एतद्धि दुर्लभतरं लोके जन्म यदीदृशम्॥

Transliteration
athavā yoginām eva kule bhavati dhī-matām
etad dhi durlabhataram loke janma yad īdṛśam

English
Or he may take birth in a family of wise yogis. Such a birth is extremely rare.

Hindi
या फिर बुद्धिमान योगियों के परिवार में जन्म लेता है। ऐसा जन्म संसार में अत्यंत दुर्लभ है।

श्लोक 43

तत्र तं बुद्धिसंयोगं लभते पौर्वदेहिकम्।
यतते च ततो भूयः संसिद्धौ कुरुनन्दन॥

Transliteration
tatra taṁ buddhi-saṁyogaṁ labhate paurva-dehikam
yatate ca tato bhūyaḥ saṁsiddhau kuru-nandana

English
There he regains the wisdom from his previous life and again strives for perfection, O joy of the Kurus.

Hindi
वहाँ उसे पूर्वजन्म की बुद्धि फिर प्राप्त होती है और वह पुनः सिद्धि के लिए प्रयास करता है, हे कुरुनंदन।

श्लोक 44

पूर्वाभ्यासेन तेनैव ह्रियते ह्यवशोऽपि सः।
जिज्ञासुरपि योगस्य शब्दब्रह्मातिवर्तते॥

Transliteration
pūrvābhyāsena tenaiva hriyate hy avaśo’pi saḥ
jijñāsur api yogasya śabda-brahmātivartate

English
Because of previous practice, he is drawn toward yoga even unwillingly. Even a seeker surpasses the ritualistic scriptures.

Hindi
पूर्व अभ्यास के कारण वह अनिच्छा होते हुए भी योग की ओर खिंचता है। योग का जिज्ञासु भी केवल शाब्दिक वेदज्ञान से ऊपर उठ जाता है।

श्लोक 45

प्रयत्नाद्यतमानस्तु योगी संशुद्धकिल्बिषः।
अनेकजन्मसंसिद्धस्ततो याति परां गतिम्॥

Transliteration
prayatnād yatamānas tu yogī saṁśuddha-kilbiṣaḥ
aneka-janma-saṁsiddhas tato yāti parāṁ gatim

English
The striving yogi, purified of sins, perfect through many births, ultimately attains the supreme goal.

Hindi
प्रयत्नशील योगी, जिसके पाप शुद्ध हो चुके हैं और जिसने अनेक जन्मों में सिद्धि प्राप्त की है, अंत में परम गति को प्राप्त होता है।

श्लोक 46

तपस्विभ्योऽधिको योगी ज्ञानिभ्योऽपि मतोऽधिकः।
कर्मिभ्यश्चाधिको योगी तस्माद्योगी भवार्जुन॥

Transliteration
tapasvibhyo’dhiko yogī jñānibhyo’pi mato’dhikaḥ
karmibhyaś cādhiko yogī tasmād yogī bhavārjuna

English
The yogi is superior to ascetics, superior to scholars, and superior even to those who perform rituals. Therefore, O Arjuna, become a yogi.

Hindi
योगी तपस्वियों से श्रेष्ठ है, ज्ञानियों से भी श्रेष्ठ है और कर्मियों से भी श्रेष्ठ है। इसलिए हे अर्जुन, योगी बनो।

श्लोक 47

योगिनामपि सर्वेषां मद्गतेनान्तरात्मना।
श्रद्धावान्भजते यो मां स मे युक्ततमो मतः॥

Transliteration
yoginām api sarveṣāṁ mad-gatenāntar-ātmanā
śraddhāvān bhajate yo māṁ sa me yukta-tamo mataḥ

English
Among all yogis, the one who worships Me with faith and whose inner self is fixed in Me is considered by Me to be the most united.

Hindi
सभी योगियों में, जो श्रद्धा से मेरा भजन करता है और अंतःकरण से मुझमें स्थित है, वही मेरे मत से सर्वोत्तम योगी है।

Panditjee
Author: Panditjee

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *