Bhagvad Gita

Chapter 5 – कर्म-संन्यास-योग (Karma Sannyasa Yoga)

श्लोक 1

अर्जुन उवाच
संन्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि।
यच्छ्रेय एतयोरेकं तन्मे ब्रूहि सुनिश्चितम्॥

Transliteration
arjuna uvāca
saṁnyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa punar yogaṁ ca śaṁsasi
yac chreya etayor ekaṁ tan me brūhi su-niścitam

English
Arjuna said: O Krishna, You praise renunciation of actions and also karma yoga. Tell me clearly which of the two is better.

Hindi
अर्जुन बोले: हे कृष्ण, आप कभी कर्मों के संन्यास की और कभी कर्मयोग की प्रशंसा करते हैं। इन दोनों में से कौन श्रेष्ठ है, कृपया निश्चयपूर्वक बताइए।

श्लोक 2

श्रीभगवानुवाच
संन्यासः कर्मयोगश्च निःश्रेयसकरावुभौ।
तयोस्तु कर्मसंन्यासात्कर्मयोगो विशिष्यते॥

Transliteration
śrī-bhagavān uvāca
saṁnyāsaḥ karma-yogaś ca niḥśreyasa-karāv ubhau
tayos tu karma-saṁnyāsāt karma-yogo viśiṣyate

English
The Lord said: Both renunciation and karma yoga lead to liberation, but of the two, karma yoga is superior.

Hindi
भगवान बोले: संन्यास और कर्मयोग दोनों मुक्ति देने वाले हैं, परंतु इन दोनों में कर्मसंन्यास से कर्मयोग श्रेष्ठ है।

श्लोक 3

ज्ञानिस नित्यसंन्यासी यो न द्वेष्टि न काङ्क्षति।
निर्द्वन्द्वो हि महाबाहो सुखं बन्धात्प्रमुच्यते॥

Transliteration
jñeyaḥ sa nitya-saṁnyāsī yo na dveṣṭi na kāṅkṣati
nir-dvandvo hi mahā-bāho sukhaṁ bandhāt pramucyate

English
One who neither hates nor desires is known as a true renunciant. Free from dualities, he is easily liberated from bondage.

Hindi
जो न द्वेष करता है और न आकांक्षा, वही नित्य संन्यासी है। हे महाबाहो, द्वंद्वों से रहित व्यक्ति सुखपूर्वक बंधन से मुक्त होता है।

श्लोक 4

सांख्ययोगौ पृथग्बालाḥ प्रवदन्ति न पण्डिताः।
एकमप्यास्थितः सम्यगुभयोरविपद्यते॥

Transliteration
sāṅkhya-yogau pṛthag bālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ
ekam apy āsthitaḥ samyag ubhayor avipadyate

English
Only ignorant people speak of Sankhya (knowledge) and Yoga (action) as different. One who follows either properly reaches the result of both.

Hindi
सांख्य और योग को भिन्न केवल अल्पज्ञ लोग कहते हैं। पण्डित नहीं। जो किसी एक का भी सही पालन करता है, वह दोनों का फल प्राप्त करता है।

श्लोक 5

यत्सांख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते।
एकं सांख्यं च योगं च यः पश्यति स पश्यति॥

Transliteration
yat sāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṁ tad yogair api gamyate
ekaṁ sāṅkhyaṁ ca yogaṁ ca yaḥ paśyati sa paśyati

English
The state reached by knowledge is also reached by karma yoga. One who sees both as one truly sees.

Hindi
जो स्थान ज्ञानयोग से प्राप्त होता है, वही कर्मयोग से भी मिलता है। जो इन दोनों को एक समझता है वही वास्तविक दृष्टि वाला है।

श्लोक 6

संन्यासस्तु महाबाहो दुःखमाप्तुमयोगतः।
योगयुक्तो मुनिर्ब्रह्म नचिरेणाधिगच्छति॥

Transliteration
saṁnyāsas tu mahā-bāho duḥkham āptum ayogataḥ
yoga-yukto munir brahma na cireṇādhigacchati

English
Renunciation without yoga leads to difficulty, O mighty-armed one. But the sage who practices yoga quickly attains Brahman.

Hindi
हे महाबाहो, योग रहित संन्यास दुःख का कारण बनता है। पर योगयुक्त मुनि शीघ्र ही ब्रह्म को प्राप्त होता है।

श्लोक 7

योगयुक्तो विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः।
सर्वभूतात्मभूतात्मा कुर्वन्नपि न लिप्यते॥

Transliteration
yoga-yukto viśuddhātmā vijitātmā jitendriyaḥ
sarva-bhūtātma-bhūtātmā kurvann api na lipyate

English
The yogi, pure in mind, self-controlled and sense-controlled, seeing the Self in all beings, is not stained by actions.

Hindi
योगयुक्त, शुद्ध चित्त, जितेन्द्रिय और आत्मसंयमी व्यक्ति सभी प्राणियों में आत्मा को देखता है और कर्म करते हुए भी उससे लिप्त नहीं होता।

श्लोक 8–9

नैव किञ्चित्करोमीति युक्तो मन्येत तत्त्ववित्।
पश्यञ्शृण्वन्स्पृशञ्जिघ्रन्नश्नन्गच्छन्स्वपन्स्वसन्।
प्रलपन्विसृजन्गृह्णन्नुन्मिषन्निमिषन्नपि।
इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेषु वर्तन्त इति धारयन्॥

Transliteration
naiva kiñcit karomīti yukto manyeta tattva-vit
paśyañ śṛṇvan spṛśañ jighrann aśnan gacchan svapan śvasan
pralapan visṛjan gṛhṇann unmīṣan nimīṣann api
indriyāṇīndriyārtheṣu vartanta iti dhārayan

English
The knower of truth thinks, “I do nothing at all,” while seeing, hearing, touching, smelling, eating, moving, sleeping, breathing, speaking, releasing, holding, opening or closing the eyes, knowing that the senses engage with sense objects.

Hindi
तत्वज्ञानी ऐसा समझता है कि “मैं कुछ नहीं करता।” देखना, सुनना, छूना, सूँघना, खाना, चलना, सोना, श्वास लेना, बोलना, त्यागना, ग्रहण करना, आँखें खोलना या बंद करना—यह सब इंद्रियाँ ही अपने विषयों में करती हैं।

श्लोक 10

ब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः।
लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रमिवाम्भसा॥

Transliteration
brahmaṇy ādhāya karmāṇi saṅgaṁ tyaktvā karoti yaḥ
lipyate na sa pāpena padma-patram ivāmbhasā

English
One who performs actions for Brahman, abandoning attachment, is not tainted by sin, just as a lotus leaf is untouched by water.

Hindi
जो व्यक्ति कर्मों को ब्रह्म को समर्पित कर निष्काम भाव से करता है, वह पाप से नहीं लिप्त होता, जैसे जल कमलपत्र को नहीं भिगोता।

श्लोक 11

कायेन मनसा बुद्ध्या केवलैरिन्द्रियैरपि।
योगिनः कर्म कुर्वन्ति सङ्गं त्यक्त्वाऽत्मशुद्धये॥

Transliteration
kāyena manasā buddhyā kevalair indriyair api
yoginaḥ karma kurvanti saṅgaṁ tyaktvātma-śuddhaye

English
Yogis perform actions through body, mind, intellect and senses without attachment, for the purification of the self.

Hindi
योगी शरीर, मन, बुद्धि और इंद्रियों द्वारा कर्म करते हैं, परंतु बिना आसक्ति के, आत्मशुद्धि के लिए।

श्लोक 12

युक्तः कर्मफलं त्यक्त्वा शान्तिमाप्नोति नैष्ठिकीम्।
अयुक्तः कामकारेण फले सक्तो निबध्यते॥

Transliteration
yuktaḥ karma-phalaṁ tyaktvā śāntim āpnoti naiṣṭhikīm
ayuktaḥ kāma-kāreṇa phale sakto nibadhyate

English
The united one attains lasting peace by abandoning the fruits of action. The unsteady, attached to results, becomes bound.

Hindi
योगयुक्त व्यक्ति कर्मफल का त्याग करके स्थायी शांति प्राप्त करता है। अयुक्त, फल के प्रति आसक्त होकर बंधन में पड़ जाता है।

श्लोक 13

सर्वकर्माणि मनसा संन्यस्यास्ते सुखं वशी।
नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन्॥

Transliteration
sarva-karmāṇi manasā saṁnyasyāste sukhaṁ vaśī
nava-dvāre pure dehī naiva kurvan na kārayan

English
The self-controlled person, renouncing all actions mentally, dwells happily in the city of nine gates (the body), doing nothing nor causing anything to be done.

Hindi
सब कर्मों का मानसिक संन्यास कर, आत्मसंयमी व्यक्ति नौ-द्वारों वाले शरीर में सुख से रहता है, न कुछ करता है, न करवाता है।

श्लोक 14

न कर्तृत्वं न कर्माणि लोकस्य सृजति प्रभुः।
न कर्मफलबन्धं च स्वभावस्तु प्रवर्तते॥

Transliteration
na kartṛtvaṁ na karmāṇi lokasya sṛjati prabhuḥ
na karma-phala-bandhaṁ ca svabhāvas tu pravartate

English
The Lord does not create agency, actions, or the link between actions and their results. Nature alone acts.

Hindi
प्रभु न कर्तापन का निर्माण करता है, न कर्मों का, न कर्मफल के बंधन का। यह सब प्रकृति ही करती है।

श्लोक 15

नादत्ते कस्यचित्पापं न चैव सुकृतं विभुः।
अज्ञाननेनावृतं ज्ञानं तेन मुह्यन्ति जन्तवः॥

Transliteration
nādatte kasyacit pāpaṁ na caiva sukṛtaṁ vibhuḥ
ajñānenāvṛtaṁ jñānaṁ tena muhyanti jantavaḥ

English
The Supreme does not take anyone’s sin or virtue. Knowledge is covered by ignorance, and thus beings are deluded.

Hindi
विभु न किसी का पाप लेता है न पुण्य। ज्ञान अज्ञान से ढक जाता है, इसी कारण जीव मोह में पड़ते हैं।

श्लोक 16

ज्ञानेन तु तदज्ञानं येषां नाशितमात्मनः।
तेषामादित्यवज्ज्ञानं प्रकाशयति तत्त्वम्॥

Transliteration
jñānena tu tad ajñānaṁ yeṣāṁ nāśitam ātmanaḥ
teṣām āditya-vaj jñānaṁ prakāśayati tat param

English
For those whose ignorance is destroyed by knowledge, that knowledge shines like the sun, revealing the Supreme.

Hindi
जिनका अज्ञान ज्ञान से नष्ट हो चुका है, उनका ज्ञान सूर्य की तरह परम सत्य को प्रकाशित करता है।

श्लोक 17

तद्बुद्धयस्तदात्मानस्तन्निष्ठास्तत्परायणाः।
गच्छन्त्यपुनरावृत्तिं ज्ञाननिर्धूतकल्मषाः॥

Transliteration
tad-buddhayas tad-ātmānas tan-niṣṭhās tat-parāyaṇāḥ
gacchanty apunarāvṛttiṁ jñāna-nirdhūta-kalmaṣāḥ

English
Those whose minds, hearts and dedication are fixed in That, whose sins are removed by knowledge, do not take birth again.

Hindi
जिनकी बुद्धि, आत्मा और निष्ठा उसी में लगी है और जिनके पाप ज्ञान से नष्ट हो गए हैं, वे पुनर्जन्म को प्राप्त नहीं करते।

श्लोक 18

विद्याविनयसम्पन्ने ब्राह्मणे गवि हस्तिनि।
शुनि चैव श्वपाके च पण्डिताः समदर्शिनः॥

Transliteration
vidyā-vinaya-sampanne brāhmaṇe gavi hastini
śuni caiva śva-pāke ca paṇḍitāḥ sama-darśinaḥ

English
The wise see with equal vision a learned and humble Brahmin, a cow, an elephant, a dog and a dog-eater.

Hindi
पण्डित व्यक्ति विद्या-विनय से सम्पन्न ब्राह्मण, गाय, हाथी, कुत्ता और चाण्डाल—सभी में समान दृष्टि रखता है।

श्लोक 19

इहैव तैर्जितः सर्गो येषां साम्ये स्थितं मनः।
निर्दोषं हि समं ब्रह्म तस्माद्ब्रह्मणि ते स्थिताः॥

Transliteration
ihaiva tair jitaḥ sargo yeṣāṁ sāmye sthitaṁ manaḥ
nirdoṣaṁ hi samaṁ brahma tasmād brahmaṇi te sthitāḥ

English
Those whose minds are fixed in equality overcome creation even here. For Brahman is flawless and equal, therefore they remain in Brahman.

Hindi
जिनका मन समभाव में स्थित है वे यहीं जन्म-मरण को जीत लेते हैं। क्योंकि ब्रह्म निर्दोष और समान है, इसलिए वे ब्रह्म में स्थित होते हैं।

श्लोक 20

न प्रहृष्येत्प्रियम्प्राप्य नोद्विजेत्प्राप्य चाप्रियम्।
स्थिरबुद्धिरसम्मूढो ब्रह्मविद्ब्रह्मणि स्थितः॥

Transliteration
na prahṛṣyet priyaṁ prāpya nodvijet prāpya cāpriyam
sthira-buddhir asammūḍho brahma-vid brahmaṇi sthitaḥ

English
One who knows Brahman is steady and undeluded. He neither rejoices on obtaining the pleasant nor grieves upon the unpleasant.

Hindi
जो ब्रह्म को जानता है वह स्थिरबुद्धि और अमोहित होता है। प्रिय मिलने पर न प्रसन्न होता है, अप्रिय मिलने पर न उद्विग्न।

श्लोक 21

बाह्यस्पर्शेष्वसक्तात्मा विन्दत्यात्मनि यत्सुखम्।
स ब्रह्मयोगयुक्तात्मा सुखमक्षयमश्नुते॥

Transliteration
bāhya-sparśeṣv asaktātmā vindaty ātmani yat sukham
sa brahma-yoga-yuktātmā sukham akṣayam aśnute

English
Detached from external contacts, one finds happiness within. United with Brahman, he attains everlasting bliss.

Hindi
जो बाहरी विषयों में आसक्त नहीं होता और आत्मा में सुख पाता है, वह ब्रह्मयोगयुक्त होकर अक्षय सुख को प्राप्त करता है।

श्लोक 22

ये हि संस्पर्शजा भोगा दुःखयोनय एव ते।
आद्यन्तवन्तः कौन्तेय न तेषु रमते बुधः॥

Transliteration
ye hi saṁsparśajā bhogā duḥkha-yonaya eva te
ādy-antavantaḥ kaunteya na teṣu ramate budhaḥ

English
Pleasures born from sense contact are sources of suffering, O Kaunteya; they begin and end. The wise do not delight in them.

Hindi
हे कौन्तेय, जो भोग विषय-स्पर्श से जन्म लेते हैं, वे दुःख के कारण हैं। उनका आरम्भ और अंत होता है। बुद्धिमान उनमें नहीं रमते।

श्लोक 23

शक्नोतीहैव यः सोढुं प्राक्शरीरविमोक्षणात्।
कामक्रोधोद्भवं वेगं स युक्तः स सुखी नरः॥

Transliteration
śaknontīhaiva yaḥ soḍhuṁ prāk śarīra-vimokṣaṇāt
kāma-krodhodbhavaṁ vegaṁ sa yuktaḥ sa sukhī naraḥ

English
One who can withstand the force of desire and anger before leaving the body is a true yogi and a happy person.

Hindi
जो मनुष्य देहत्याग से पहले ही काम और क्रोध के उत्पन्न वेग को सह सकता है, वही युक्त और सुखी होता है।

श्लोक 24

योऽन्तःसुखोऽन्तरारामस्तथान्तरज्योतिरेव यः।
स योगी ब्रह्मनिर्वाणं ब्रह्मभूतोऽधिगच्छति॥

Transliteration
yo’ntaḥ-sukho’ntar-ārāmas tathāntar-jyotir eva yaḥ
sa yogī brahma-nirvāṇaṁ brahma-bhūto’dhigacchati

English
One who finds joy within, rests within, and is illuminated within, attains Brahman and liberation.

Hindi
जो भीतर ही सुख, आराम और प्रकाश पाता है, वह योगी ब्रह्मनिर्वाण और ब्रह्मभाव को प्राप्त होता है।

श्लोक 25

लभन्ते ब्रह्मनिर्वाणमृषयः क्षीणकल्मषाः।
छिन्नद्वैधा यतात्मानः सर्वभूतहिते रताः॥

Transliteration
labhante brahma-nirvāṇam ṛṣayaḥ kṣīṇa-kalmaṣāḥ
chinna-dvaidhā yata-ātmānaḥ sarva-bhūta-hite ratāḥ

English
Sages attain Brahman-nirvana who are free from impurities, free from duality, self-controlled and devoted to the welfare of all beings.

Hindi
जिन ऋषियों के पाप क्षीण हो चुके हैं, जिनका द्वैत मिट चुका है, जो आत्मसंयमी हैं और सर्व भूतों के हित में रत हैं, वे ब्रह्मनिर्वाण पाते हैं।

श्लोक 26

कामक्रोधवियुक्तानां यतीनां यतचेतसाम्।
अभितो ब्रह्मनिर्वाणं वर्तते विदितात्मनाम्॥

Transliteration
kāma-krodha-viyuktānāṁ yatīnāṁ yata-cetasām
abhito brahma-nirvāṇaṁ vartate viditātmanām

English
For monks free from desire and anger, who are self-controlled and know the Self, liberation is near.

Hindi
जो यती काम और क्रोध से रहित हैं, जिनका मन संयमित है और जिन्होंने आत्मा को जाना है, उनके चारों ओर ब्रह्मनिर्वाण विद्यमान है।

श्लोक 27–28

स्पर्शान्कृत्वा बहिर्बाह्यांश्चक्षुश्चैवान्तरे भ्रुवोः।
प्राणापानौ समौ कृत्वा नासाभ्यन्तरचारिणौ॥
यतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायणः।
विगतेच्छाभयक्रोधो यः सदा मुक्त एव सः॥

Transliteration
sparśān kṛtvā bahir bāhyāṁś cakṣuś caivāntare bhruvoḥ
prāṇāpānau samau kṛtvā nāsābhyantara-cāriṇau
yatendriya-mano-buddhir munir mokṣa-parāyaṇaḥ
vigata-icchā-bhaya-krodho yaḥ sadā mukta eva saḥ

English
Withdrawing external contacts, fixing the gaze between the eyebrows, balancing the incoming and outgoing breath, one who controls senses, mind and intellect, who seeks liberation, free from desire, fear and anger, is forever free.

Hindi
बाहरी विषयों को बाहर रखकर, दृष्टि को भ्रूमध्य में स्थिर कर, प्राण और अपान को सम करके, जो इंद्रियों, मन और बुद्धि को वश में रखता है, इच्छाहीन, निरभय और क्रोधरहित है, वह मुनि सदा मुक्त है।

श्लोक 29

भोक्तारं यज्ञतपसां सर्वलोकमहेश्वरम्।
सुहृदं सर्वभूतानां ज्ञात्वा मां शान्तिमृच्छति॥

Transliteration
bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ sarva-loka-maheśvaram
su-hṛdaṁ sarva-bhūtānāṁ jñātvā māṁ śāntim ṛcchati

English
One who knows Me as the enjoyer of sacrifice and austerity, the great Lord of all worlds, and the well-wisher of all beings attains peace.

Hindi
जो मुझे यज्ञ और तप के भोगकर्ता, समस्त लोकों के महेश्वर और सब प्राणियों का सच्चा सुहृद जान लेता है, वह शांति प्राप्त करता है।

Panditjee
Author: Panditjee

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *